Išli svrčky poza bučky
Autor: Ľudmila Podjavorinská
Digitalizátori: Viera Studeničová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Patrícia Šimonovičová
Jeden biely, druhý čierny, oba veľkí páni, stretli sa raz na ulici neďaleko brány. Oba v cestu vychystaní, oba majú metly, veselo sa usmievajú, že sa tu tak stretli. „Dobré ránko, mladý pánko!“ čierny slušne zdraví; ale biely ani slova — on sa hluchým spraví. „Čo tu stojíš ani svätý prikovaný k zemi?“ Ale biely — azda z pýchy — hluchý je i nemý… Ak je pyšný, nech si stojí! čierny v mysli ráta. Nájdem si ja inakšieho ešte kamaráta! Ide čierny svojou stranou, smutne si to šinie, no o chvíľu veselo už sedel na komíne. Hľadí: slnko z neba hreje ani čo by z jari… Kto má sane — ejha! v strachu štica sa mu parí! Smeje sa im kominárik, že ich to tak mrzí: on sa dolu po komíne aj bez saní vozí. Ide čierny, pohvizduje, obed ho už čaká. Hľadí: kde je pyšný pánko? A tam — blato, mláka…
O autorovi
Ľudmila Podjavorinská
slovenská prozaička a poetka, autorka lyricko-epických i epických básní
