Išli svrčky poza bučky
Autor: Ľudmila Podjavorinská
Digitalizátori: Viera Studeničová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Patrícia Šimonovičová
Zavčas rána, na svite, klope pavúk srdite ako sused, v dôvere, pani muške na dvere: „Vstávaj, muška, obuj boty, pôjdeš ku mne do roboty, za stravu a dobrý plat budeš variť, šiť a tkať. Deň je krátky, veru áno, prídi skoro, včasné ráno. Ak neprídeš, ako chcem, ja ťa, muška, ja ťa zjem!“ Plače muška v komore: „Už ja zomriem naskore! Či ta pôjdem, a či nie, už ma pavúk, už ma zje!“ Chodí muška do radu po susedoch o radu, až jej sused krutohlavý, starý sršeň, takto vraví ako dobrý kamarát: „S tebou, muška, pôjdem rád. Ja som sršeň sršnatý — ten to dobre zaplatí!“ Na druhý deň za rána ide muška schystaná a s ňou ide, pre istotu, k pavúkovmu domcu, plotu, starý sršeň vysmiaty: „Ten to dobre zaplatí!" „Vstávaj, kmotre, obuj boty, vediem slúžku do roboty. Za stravu a dobrý plat bude variť, siete tkať.“ Potešil sa pavúk: „Ľa! jednu volám — prišli dva. Vitajteže, milý hosť, pre oboch tu práce dosť, posaďte sa do kúta!“ pavúk milo hrkúta. A v tom kúte pre obeť roztiahnutá bola sieť. Muška, preblednutá v líčku, sadla skraja na lavičku, ale sršeň-starigáň rozvalil sa ako pán za stôl v kúte, smelý chlap — hneď bola sieť samý zdrap. Skríkol pavúk srdnatý: „To mi ktosi zaplatí!“ A prv než ten zatuší, chytí sršňa za uši. Ale sršeň nelenivý, vychytil sa ako divý, hádže-sádže buch-buch-buch pavúkovi na kožuch. Kričí pavúk: „Jaj!“ a „ach!“ Ľudia moji, to bol strach! Za susedu, pani mušku, zbil ho ako hnilú hrušku. Za tým činom, hrozným činom, skryl sa pavúk za komínom a tí dvaja veselí v smiechu domov leteli.
O autorovi
Ľudmila Podjavorinská
slovenská prozaička a poetka, autorka lyricko-epických i epických básní
