Išli svrčky poza bučky
Autor: Ľudmila Podjavorinská
Digitalizátori: Viera Studeničová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Patrícia Šimonovičová
Chodí Lacko zamyslený, húta, myslí čosi… Čože mu je? Vari fígle v svojej hlávke nosí? Čoby fígle! Veď je vážny, mlčí ani skala, ticho hryzká do jabĺčka, čo mu mamka dala. Čuduje sa starý otec, spytuje sa Lacka: „Bola v škole ,šticovanka‘ a či iba ,packa‘?“ Ale Lacko krúti hlavou: „Ani jedno — viete — dačo iné! Starý otec, no, či uhádnete?“ Starý otec húta, myslí, rád by… ale skrátka: neuhádol! Ťažká bola vnúčikova hádka! A náš Lacko sa aj smeje, aj mu trochu ľúto, že sa starký darmo trápi pre hádanku túto. „Ach, už vám to radšej poviem, veď sa radi máme, no mama mi zakázala: nepovedzte mame!“ Starý otec sľúbil mlčať ani hluchá stena. „Starký, ja sa veršík učím na deň vášho mena!“ Starký sľúbil mlčať o tom. „A je dlhý — krátky…?“ „Dlhý veru, zo tri slohy, v každej štyri riadky!“ A ste mali potom vidieť, keď prišiel deň mena, koľko na starkého tvári bolo prekvapenia! Objíma si svojho vnuka, po vlasoch ho hladká a korunku novučičkú dal mu do prasiatka.
O autorovi
Ľudmila Podjavorinská
slovenská prozaička a poetka, autorka lyricko-epických i epických básní
