Išli svrčky poza bučky
Autor: Ľudmila Podjavorinská
Digitalizátori: Viera Studeničová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Patrícia Šimonovičová
Čo sa stalo, milé stvory? Leží Bodrík, leží chorý… Musí to byť veľká muka, keď tak stoná, keď tak kuká. Obstali ho dookola Janko, Ďurko, malá Oľa, ľutujú ho, lamentujú: „Ach, náš Bodrík, ach, jaj, jujú…“ Čože sa mu asi stalo? Čo tak Bodra spopáckalo? Veru, veru neúrekom objedol sa kaše s mliekom. Čo s ním teraz — proti noci, veď tu zhynie bez pomoci! Nože chytro dáke lieky, vôdky, prášky z apatieky! A či — ešte kratšia cesta, rovno zaviesť ho do mesta, tam ho lekár zhojí, zlieči i bez strachu, i bez rečí. Prikročili hnedky k činu: ukryli ho pod perinu, i vôdky mu dali z bezu a ho vezú — už ho vezú! Smial sa, šelma vybíjaná, že ho vezú ako pána, že mu dali vôdky z bezu, že ho vezú — že ho vezú! A tu v ceste — aké divy! Keď kukali, či je živý, skočí Bodro! Tristo koní toho viacej nedohoní! Prv bol doma ako oni.
O autorovi
Ľudmila Podjavorinská
slovenská prozaička a poetka, autorka lyricko-epických i epických básní
