SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hav! hav! hav!

Ľaľa! psíček-kamarát! Čože by si, čože rád? Sedíš si tu, íkom-fíkom, ani kmotor pod rebríkom, nože, vrav! A on iba: „Hav! hav! hav!“ Hráš sa azda na skrývanky, že máš oči ani plánky? A či vidíš dáke divy, ani mŕtvy, ani živý, nože, vrav! A on zasa: „Hav! hav! hav!“ Aha, pánko! Už nám trošku svitá v ume, brieždi v rožku: ty by si sa iste rád chcel dať fotografovať? Nože, vrav! A on: „Áno — hav! hav! hav!“ No len poseď v svojom kútku (odblesknú ťa za minútku), ako káže dobrý mrav: budeže to za parádu, keď ťa dajú do výkladu, aby každý videl, vedel, ako si si pyšne sedel! Nože, vrav! A on: „Áno — hav! hav! hav!“

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama