SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sršeň

Na zelenej pažiti domec tŕním ovitý, v domci tom sršeň býva srditý. Zavčas rána, zavčasu, hrá si sršeň na basu, veľký pán, sebe sám hudie sršeň-starigáň. Počuli tú muziku tanečnice zo zvyku, drobné mušky-chocholušky, i dali sa do kriku: „Starý pán, zahraj nám, keď už hudieš sebe sám! Ak nám zahráš kalamajku, kúpime ti peknú fajku, zahraj nám, starý pán!“ Pomyslel si, lakomec, že to bude dobrá vec: ak im, hľaď, bude hrať, peknú fajku bude mať! Zhúdla basa pri boku, zhúdla nôtu hlbokú a tie mušky-chocholušky hopsa, hopsa, do skoku! Sedel sršeň ani tieň, vyhrával im celý deň, hrá im polku, kalamajku a teší sa na tú fajku, až tam zaspal ani peň. Na zelenej pažiti domec plotom ovitý a pod plotom drieme sršeň srditý. A nad plotom hopsa-hoj, chi-chi-chi-chi, mušiek roj. Ani fajku nekúpili a sa dobre vykrútili: starý pán odspal fajku, starigáň.