Išli svrčky poza bučky
Autor: Ľudmila Podjavorinská
Digitalizátori: Viera Studeničová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Patrícia Šimonovičová
Čože sa to dolu belie? Čože je to za páperie? Prikrylo už dvor i breh — jaj, veď je to prvý sneh! Zvýskli chlapci od radosti. Budeže to veselosti! Plná ho je ulica — budeže to sanica! Sťa na povel v okamihu odhodili hračku, knihu, čiapku v hrsti — veselí na ulicu leteli. Hopsa, chlapci, kto je smelec, v snehu spraviť kotrmelec? Myslíte, že váhajú? Už sa v ňom aj váľajú! „Čože len to!“ — Ďurko vraví, — „ale ,vŕbu‘ kto z vás spraví?“ A sám prvý na brehu už sa stavia do snehu. Všetci stíchli — ale nato už aj dobre dostal za to. Práve keď tam chvastal sa, bác! mu guľa do nosa! Jaj, či sa to zrazu zmlelo! Čo len ruky malo, smelo mieri, hádže gule — hoj, bude vojna, bude boj! Ľudia moji, rata, rata, sklbčila sa smelá čata, letia bomby ulicou — kryte uši čapicou! A tak sa vám bili, mleli, kým neskríkol ktosi smelý: „Dosť už, chlapci, nech je mier… Mne už kvaclo za golier.“ „Hojha! vojak!“ v smiech sa dajú, „choď, mamka ti ofúkajú. Čože je to za baba, koho v snehu oziaba!“ Ale večer, tichí všetci, prišuchli sa k teplej peci a krotkí tam sedeli ani muchy v kyseli.
O autorovi
Ľudmila Podjavorinská
slovenská prozaička a poetka, autorka lyricko-epických i epických básní
