Išli svrčky poza bučky
Autor: Ľudmila Podjavorinská
Digitalizátori: Viera Studeničová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Patrícia Šimonovičová
Jožko, veľký umelec, majstrovskú raz spravil vec, podarenú velice: panáka toť z tekvice. Oči vám mal ani vrah, zuby škeril, že až strach, keď v ňom sviecu zažal, tak strigôň to bol a či drak? Čo s ním teraz? „Miško, čit! Niekoho ním postrašiť, dať ho niekam, chu-chu-chu, ktosi zvýskne od strachu!“ A keď bolo k večeru, ta ho dali, ta veru, pre najväčšiu premávku susedovcom na lávku a lapaji premilí pod lávku sa ukryli. Ide tetka uličkou, nesie kanvu s vodičkou, zamyslená, v prestávke, zastane si na lávke. Zrazu pozrie… Preboha, aká to tu stonoha? Oči to má, zuby, nos — „Rata, ľudia, svetlonos!“ Skríkne — praští kanvicou, letí naspäť ulicou… A pozrite na tých dvoch — oba mokrí ani doch!
O autorovi
Ľudmila Podjavorinská
slovenská prozaička a poetka, autorka lyricko-epických i epických básní
