Išli svrčky poza bučky

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň , tak ako už hlasovalo 141 čitateľov.

Autor: Ľudmila Podjavorinská

Digitalizátori: Viera Studeničová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Patrícia Šimonovičová

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Svadba

Vydávala sova dcéru, tu-tu-tú, krásnu pannu Huhulienu okatú. Koho znala, povolala po lese a nech každý dobré niečo donesie. Prišli hostia, prišli zváči, hi-hi-hi, každému sa mladá páči, hi-hi-hi! I zať mladý pyšne hľadí, hu-hu-hu, veru by ju nezamenil za druhú! Po hostine, po veselí, kvaky-kvak, ešte ktosi letí, trieli ani drak. „Kto to ešte? Kto sa kníše na jedli, keď sme my už všetku kašu pojedli?“ Prišla ešte nepozvaná, kvaky-kvak, stará pani, pani vrana, kvaky-kvak! „Kde si sa tu, vrana, vzala, hu-hu-hu, ešte si sa nečesala, hu-hu-hu!“ „Čo sa tebe, čo sa marí, kvaky-kvak, ja sa češem iba zjari, veru tak!“ Ohlási sa sýkorienka: „Cinu-cin! Ja sa češem každé ráno, i môj syn!“ Vysmiali ju, starú vranu, ha-ha-ha, nedali jej ani kúsok piroha. Vrkla vrana: „Čo som, to som, smejte sa!“ A letela s dlhým nosom do lesa.

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU KAPITOLU Sršeň