SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Spomienky

(Venujem V. M-ovej.)

Jesenný vietor ulicou duje, v nebi sa mračná na vojnu hrajú, ľudskému zraku, stopuje čo ich, z vlastného žitia v myšlienky dajú spomienok hrsť. Zžlknuté lístie tancuje v tráve, točí sa v kolo, v diaľke až skape. Koľko, oj, človek, idúci po nich, nechcejúc z jara mladosti šliape spomienok hrsť!? Pustne von život, koniec je kvasu, koniec je láske, jarosti sveta. Jesenný vietor pohltil všetko, v duši vám iba zanechal leta spomienok hrsť. Žili sme svoje najkrajšie časy — časov tých niet už, koniec je leta, na žltých stránkach života svojho môžeme nájsť len z diaľneho sveta spomienok hrsť. Lipt. Mikuláš 1924

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama