ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Na stole vädne mi kytka ruží vonných. Koľkože spomienok viaže ma k nej? Červená, symbol je lásky — rtov panenských farba, revolučná pieseň, zuniaca námestím, trasúca oblokmi. Žltá, Číňanky tvárou je na brehu Hoang-Ho, tapety kaviarne Orient, žiarovka v továrni nad hlavou milenky. Biela, madony rúcho, v ulici vystreté vdovine ruky, čo chcú byť čisté, a vysmiate každým sú predsa, sen decka v matkinom lone. Modrá, tri vody, v ktorých som večerom plával, očú taj — jazero — nebo, ostatné zbohom, hasnúci ohňostroj na brehu Dunaja. Zelená, vetvička na snehu násypoch života posol, na srdci ukrytý nádeje klík, topoľa zrno. Hyniete, červení, žltí i bieli i modrí svedkovia kričiaci letom. Minulo leto už — letíčko po jari, pominul život náš bujarý. Z všetkého ostala kytka suchých ruží.