SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kvety

Kytka kvetov na stole mi dohasína. Daromne chcem predĺžiť jej život. Svedok minulých krás za svedkom si skláňa hlavu s vráskami a púčatá mladé — na ústach smrť — za slniečkom márne zdvíhajú si rúčky. Vädnú, zvädnú a pred zrakom nájdem raz len hrsť rúž suchých, ktoré nevzbudí viac slza spomienky, ani pocel ohnivých rtov. * Kytka kvetov na stole mi dohasla už, je tma, som sám, nečujem smiech ich, ni šepot potoka, lúk — a preds’, keď sa pozriem na ne, jasave mi kričia: „Žili sme, a dnes tu spíme!“ — Žili, ľúbili a jasali a spievali sme v nociach hviezdnych; dnes tu spíme — dnes tu spíme!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama