ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Kytka kvetov na stole mi dohasína. Daromne chcem predĺžiť jej život. Svedok minulých krás za svedkom si skláňa hlavu s vráskami a púčatá mladé — na ústach smrť — za slniečkom márne zdvíhajú si rúčky. Vädnú, zvädnú a pred zrakom nájdem raz len hrsť rúž suchých, ktoré nevzbudí viac slza spomienky, ani pocel ohnivých rtov. * Kytka kvetov na stole mi dohasla už, je tma, som sám, nečujem smiech ich, ni šepot potoka, lúk — a preds’, keď sa pozriem na ne, jasave mi kričia: „Žili sme, a dnes tu spíme!“ — Žili, ľúbili a jasali a spievali sme v nociach hviezdnych; dnes tu spíme — dnes tu spíme!