Básnický odkaz
Autor: Andrej Guoth
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Dušan Kroliak
Von duje vietor, do okien dážď šibe a jesene mráz preniká svet celý. Je milo sedieť doma v kruhu známych a rozpriadať reč o minulých časoch. Plam horiaceho dreva práska v peci. Mať drahá vedľa nás si sedí s prácou. Len niekdy — niekdy to jej drahé oko k nám obráti sa plné spokojnosti. Hry rôzne z kutíc, skriní zjavujú sa, hoc’ do rúk našich nepatria už dávno, preds’ radi siahneme zas všetci po nich, sú pamiatkami ony z detstva nášho. Tu malá bábka v sobášových šatách, tam princ zas z pohádky sa zjaví v hŕbke, stôl, stoličky a steny drobnej izby. Je všetko milé, staré, pamätlivé, veď koľké časy sme sa hrali s nimi, len my sme noví, pokročilí v rokoch. To trosky mladosti sú, akoby sny, čo životom sa mihli na okamih. Si k milej sestre sadám na zem izby a na rtoch s úsmevom jej staviam domy. Je znova tichosť, znova detstva doba, zas bavíme sa na sklep, svadby, rušne. Svet prítomný sa stráca pre nás v diaľke a naraz nevinne, keď hlavu zdvihnem, z úst odzneje mi: „Mama, rozprávaj nám…“
