Básnický odkaz
Autor: Andrej Guoth
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Dušan Kroliak
Plamene do noci izby zas črtajú zlatistú cestu. Na stene tancujú veselú mazurku tiene. Na uhlí oheň hrá pochodu pesničku premeny večnej… Z života hostinca, z tikotu času tak rád sa utiahnem do kúta izby, čelo si uložím v matkine dlane, počúvam najsladšiu života pieseň: matkine slová, najsladšiu života pieseň: matkine slová. — Niekedy, dávno tak, keď ešte detstvo sa smialo mi v očiach, s bratom som sedával takto vždy pri nej… Pohádok princezné kreslila v tmu, hrady, zápasy, obrov… Nôtiace plamene šarkana rehoty boli, zlatistá cestička kráľovien voňavé vlasy a v tieňoch Popolka kývala rukou. — Vo svete bojištia kričali kliatbami nevinnej krvi. — Dnes zase hlavu mi hladila bohatá dlaň… Na rtoch mi umrela týždenná spoveď… Matku som žiadať chcel o povesť dedov, na rtoch mi zamreli niekdajšie slová.
