ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Za ničím netúžim, nečakám rána, v duši už vyhasli posledné svetlá, akordy diaľnych snov zmierajú nocou, zúfalosť do cesty dnes sa mi vplietla. Za ničím netúžim, nevolám pomoc, hoci loď moja už k úskaliu pláva, hlas môj by daromne zápasil s búrkou — do dlaní padá mi horúca hlava. Za ničím netúžim, svadobné víno — pokrýva v pivniciach plesnivé dosky — kde nieto dôvery v obrúčku lásky, mlčia i plamenné, vášnivé bozky. Za ničím netúžim — všetko mi vzali pádiace mesiace v advente doby, tam, kde som najkrajšie nádeje skladal, čakajú na kosti moje tiež hroby. Za ničím netúžim — v pohrebných zvonoch môžu sa rozzvučať najhlbšie struny, mne to už jedno, či anjelská pieseň, či hurhaj válečný vôkol mňa duní —