ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Nie je tomu dávno — snáď len hŕstka nedieľ, pri okne som v dumách tíško denne sedel. Sily bolo málo, iba oči smelé objímali diaľku v láske, v túžbe, vrele. Kľud bol mojím druhom dlhé noci a dni, kľud bol v mysli, v kroku, v listoch všetkým známym, kľud bol v hviezdach jasných, v spiežoch korby nocou, kľud bol i v obklade pod pravicou sestier. Kľud bol modlitbou mi, stravou i útechou, kľud bol túžbou nemou i zúfalým steskom, kľud bol hudbou vo snách, modrým kvetom milej, kľud bol i zvonením cez sviatky v chrám boží. Jaro sa rozlialo do hájov, do polí. Prečo ma, prečo ma dnes srdce nebolí? Čosi ma vábi von vrhnúť sa zástupu do rieky. Buď zbohom, verný kľud: môj svet je ďaleký. Nový Smokovec 1929