Lyrika z rokov 1896 — 1918

Vždy ešte u mňa túžba žije tvoj počuť zvlášte pekný hlas, tón odznetej už melódie zachytiť dušou ešte raz, zjav drahý uzrieť, pohľad zvláštny zachytiť plachým pohľadom, oživiť upomienky drahé a nasladiť sa zašlým snom… Vždy ešte duša moja rada, nie bez žiaľu a boľasti, jak kedys’ sny si zlaté spriada o obapolnom o šťastí — a vždy ma potom duša zbolí zrieť v upomienky objeme, jak blízki sme si duchom boli — a ďalekí jak budeme! A keď už vzájomne ni zvesti, cit dohára v tej nemote, so žiaľom tuším: naše cesty už nestretnú sa v živote. Však viacej než to, neprestajne ma ľaká: že raz bez žiaľa, i bez radosti, ľahostajne, ak by ťa kedys’ potkala…