SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Letorôstky

Často, často v zadumaní myseľ moja premýšľa si: posledná že pieseň moja aká bude — aká asi? Či to bude pieseň smútku, jak ju pevca duša stvorí, čo v svet citne naposledy strasťou rodu zahovorí? Jasotom či bude blaha labutie snáď moje penie, zvuky srdca, naladené v lásky nežné švitorenie? Či to bude zvíťazenia hymna, slávo-vďaky tónov, spečatená, posvätená citom srdci miliónov? Oj, nechže to výkrik bôľu z básnikovej žitia cesty, nech len, vierou vyronená, môjmu rodu spásu veští!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama