ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Chvíľami akoby všetko zahládzal čas, ktorým sa od nás vzďaľuje osobnosť slovenského „prekliateho básnika“ a „smutného mnícha“ Rudolfa Dilonga. Ostáva nepoznaný, hoci nie nepoznateľný, dodnes uniknutý do svojej emigrácie a jeho rozsiahla tvorba sa iba v čriepkoch, nie vždy najvhodnejšie vybratých, znova oživuje v našom literárnom kontexte. Rada neznámej dámy zo záverečných riadkov tejto knihy — „Čítajte Dilonga“ — ani čo by ostala nevypočutým básnikovým želaním a možno tušenou obavou, že aj potom, keď padnú politické zábrany a ideologické predpojatosti, ostane iba zakliatou trinástou komnatou slovenského literárneho života.

V bratislavskom dome, kde naposledy na Slovensku žil do roku 1945 azda v mauroisovskom „rodinnom kruhu“ (v skutočnosti v ňom s nasadením života ukrýval svoju Vali, ich spoločnú dcéru Dagmar i Valinho brata Františka, ktorí sa v onej „rozkmásanej“ dobe ocitli v zozname osôb určených pre svoj rasový pôvod na fyzickú likvidáciu) a ktorý potom roku 1969 znova navštívil, aby tu okrem zvítania sa so svojimi najbližšími v záhradke pobozkal slovenskú pôdu, v tom dome desaťročia ostal dilongovský dych, útle zväzky jeho kníh a zápisník vo formáte breviára.

A práve tento zápisník nadpísaný Životopis s podtitulom Mladosť z očistca predstavuje hlboký pohľad do básnikovho myslenia, jeho trpkú evokáciu detstva, názory na svet, Boha, poéziu, kňazské povolanie, cirkev, národ, vzdelanosť, kultúru a budúcnosť sveta, ale aj najintímnejšie pocity, ktoré prežíval z kradmej a „zakázanej“ lásky. Azda prekvapí, aké sú viaceré jeho myšlienky aktuálne aj dnes. Ale najmä napomôže pochopiť, prečo konal tak, ako konal, prečo sa rozhodoval tak, ako sa rozhodoval. Pocit ukrivdenosti osudom, úporné hľadanie svojho miesta medzi nebom a zemou, túžba po slobode a oslobodení a zároveň dobrovoľná služba láske, do ktorej sa mu zlievajú jeho mladícke, ale aj teologické ideály, to všetko ho podnecuje k veľkému literárnemu — a nazvime to aj esejistickému — vzopätiu, s akým sa v slovenskej literatúre stretávame iba v sviatočných chvíľach.

Zápisník ostal nedopísaný. Z jeho riadkov sa dozvedáme, že text bol určený na publikovanie, ale básnik hneď upozorňuje: „Vidíte z tejto knihy, že som sa neusiloval ani o chronologický postup, ani o to, kde som žil, ako som sa viazal k určitým ľuďom alebo k mestám, aký vplyv to a ono prostredie malo na mňa a čo som tam a tam robil.“ Text má úvodné vročenie 1939, z kontextu je zrejmé, že sa záznamy končia niekedy v rokoch 1941 — 1942. Preto sme aj ako názov tejto knihy zvolili vlastne podtitul Životopisu, ktorý viac ako každá literárna úvaha charakterizuje obsah Dilongových úvah: Mladosť z očistca. Niektoré texty zo zápisníka sa zjavili v časopise Postup, iné autor zase zaradil do autobiografickej knihy Zakliata mladosť vydanej roku 1943. Autor sa k napísaným textom vracal, niektoré slová prepisoval alebo spresňoval. Dilong dôsledne každú stránku čísloval a zlomy v poradí čísel prezrádzajú, že niekedy aj niekoľko listov zo zápisníka vytrhol. Dôvod takéhoto počínania sa dnes už nedozvieme. Zvláštnosťou zápisníka sú celostránkové perokresby — autoportréty doplnené krátkym podtitulkom. Svedčia o básnikovej kresliarskej zručnosti a azda aj o skrytom výtvarnom talente.

Pri súčasnej redakcii textu sa vykonali nevyhnutné pravopisné a jazykové úpravy, ale s úsilím zachovať patinu autorovho štýlu, jeho rozkošatenú slovnú zásobu i miestami homiletickú syntax. V ojedinelých prípadoch sa ich torzovitosť naznačila hranatou zátvorkou.

Teda — čítajme Dilonga.

J. K.