Vývin keramiky a slovenská majolika 1

Kultúrne národy východnej Asie, menovite Číňania a Japonci, už v dávnom čase doviedli hlinený priemysel na najväčšiu dokonalosť, a umelecké diela tohoto druhu už vyvážali, keď europejské národy sotva ešte boli prekročili najnižší stupeň hrnčiarskeho umenia. Dľa čínskej povesti mal byť porcellán v Číne už r. 2700 pr. Kr. vynájdený, kdežto v Europe ešte len začiatkom XVIII. stor. začali s výrobou porcellánu pokusy robiť. O spôsobe spracovania porcellánu doniesol prvú určitú zprávu do Europy cestovateľ Marco Pólo v XIII. stor.

Aj v Indii dorábali porcellán, ktorý do nedávna za čínsky považovali. V Persii tiež už v X. stor. dorábali porcellán.

Arabi viedli už v VII. stor. po Kr. rozsiahly obchod s Čínou a Indiou a ako zvláštnu raritu dovážali do Europy výrobky z porcellánu. Že aj europejskí Židia boli v direktnom spojení obchodnom s východnou Asiou, vysvitá zo zprávy jednoho arabského spisovateľa z IX. storočia, dľa ktorého židovskí kupci podnikali obchodné cesty z Francie do Číny.

Živé obchodné spojenie utvorilo sa s východom od počiatku XII. stor. následkom križiackych ťažení a úzkych stykov, ktoré vyvinuly sa z pomeru k východnej ríši rimskej. Tu Benátky, ktoré už od X. stor. viedly s Bisanciou živý obchod, boly poprednou sprostredkovateľkou medzi východom a západom.

Nenie teda nemožnosťou, že čínsky porcellán bol už v XII. stor. v Europe známy. Veľké množstvo čínskeho porcellánu, ktoré v XVI. a XVII. stor. do Europy dovezené bolo, dopravili hlavne hollandskí kupci.

V Tunisu hotovili z bielej hliny amphory ako bublina ľahké. V Egypte dnes objavujú nádoby najušľachtilejších foriem. Na šíročiznej rovine Mesopotámie, kde je na kamenie a drevo ku stavbám súce veľká núdza, museli na výrobu tehlového materiálu pomýšľať. I prirodzeno, že svoje dlaždice, ktorými steny pokrývali, doviedli na najvyšší stupeň.

V Europe najsamprv v Grécku dospelo hrnčiarstvo ku vysokej umeleckej dokonalosti. V Itálii po Etruskoch objavivšie sa nálezy považujú sa za hlavnú ozdobu keramických sbierok, a boly už v dobe rímskych cisárov vysoko cenené.

Rimania sami nedokázali v hrčiarskom umení nič pozoruhodného. Uspokojili sa len tým, že napodobnili s väčším-menším zdarom grécke a etruské nádoby.

Počas búrlivého sťahovania sa národov zaspalo v Europe všetko umenie. V stredoveku, poneváč cirkevný kultus vyviňoval veliký luxus v nádobách kovových vysoko umeleckej práce, nevenovalo sa hrnčiarstvu žiadnej pozornosti, preto nebadať v ňom ani žiadneho umeleckého vývinu, len stereotýpne napodobňovanie antických foriem.

Najstaršia keramika stredoveká dlho nemohla sa vyšinúť s toho stupňa, na aký došla koncom doby predhistorickej. Ten samý ráz nádob, aký nachádzame v posledných hroboch pohanských, dlho sa udržoval, až do XV. stol. Istého významu dosiahla stredoveká industria keramická vo vyrábaní fayencových dlaždíc a kachiel v slohu gothickom.

Vo vývine stredovekej keramiky orientu má nesmiernu zásluhu islam, ktorý vytvára zo svojho kultu upotrebovanie nádob kovových a pripúšťa len hlinené, kostené a drevené, preto nielen k cieľom rituálnym, ale aj na panovníckych dvoroch boly zvlášte hrnčené nádoby používané, následkom čoho vyspela keramika moslemická k tým najdokonalejším tvorbám. Tento mrav, dávať prednosť hlinenému náčiniu, udržoval sa u Turkov ešte do XVIII. storočia.

Preto s rozširovaním sa islamu rozširovala sa aj keramická industria. V Persii tak sa zmohla, že mnohé mestá prekvitaly následkom svojich hlinených výrobkov, ktoré Arabi spolu s arabskými a tureckými výrobkami vyvážali do Europy.

Výbojní arabskí Mauri, ktorí obsadili severnú Afriku a r. 712 vydobili Špániu, preukázali mimoriadnu dovednosť v spracovaní hliny a zaniesli fabrikáciu arabsko-perskej keramiky po celej Malej Asii, severnej Afrike až do Špánie, kde okolo r. 1300 povstaly nádherné paláce Alhambry a Alcasaru, ktorých rozsiahle steny celkom obložené boly glasúrovanými dlaždicami, a ich siene naplnené boly skvostne ozdobenými nádobami hrnčenými, ktoré dnes obdivujeme ako neprekonané výkony na tomto poli umeleckom. Na Pyrenejskom polostrove vyvinuly Arabi rozsiahlu umeleckú činnosť v tvorení hrnčiarskom, ktoré ako španielsko-maurská fayence označené býva. Keď Arabi obsadili aj Siciliu, prenieslo sa umenie hrnčiarske do dolnej Itálie, tak do Nemecka a Francie, Nizozemska a behom XVII. stor. rozšírilo sa po celej Europe.

V keramike asiatské národy teda ďaleko predišli Europu, ktorej hrnčiarsky priemysel len pod ich vplyvom sa vyvinul. S príchodom islamu do veľkej časti starého sveta nastúpily vôbec nové časy vo vede i v umení. Vo vývine stredovekej keramiky v Europe má orient takú zásluhu, že ju právom menovať možno moslemickou. Persko-arabská ornamentika dlhú dobu dominovala v europejskej majolike.