Vývin keramiky a slovenská majolika 1

V neunavnej snahe sostaviť hmotu, z ktorej záleží porcellán, vynašli v Anglii v prvej polovici XVIII. stor. spôsob vytvoriť z bielej hliny pomocou prísad nádoby veľmi podobné porcellánu, takzvanú anglickú kameninu (Englisches Steingut, Englisches Geschirr, Halb-Porzellan), ktorú, začiatkom druhej polovice zdokonalil Josiaš Wedgwood (Wedžvúd) (1730 — 95) i dostala meno wedgwooodska kamenina (Wedgwood Geschirr).

Vlastnosti anglickej kameniny sú podstatne rozdielne od majoliky. Hmota kameniny pozostáva z bielej hliny, do ktorej primiešajú sa menovite kaolin, kremeň a živec, ktoré spolu s hlinou nielen sa vypália, ale aj slejú, tak že kamenina aj vo svojom lome je sklovitá a tak tvrdá, že kresaním iskry dáva. Poneváč je tak sliata, že vodu neprepúšťa hotoví sa kamenina aj neglasúrovaná. Ináč dáva sa glasúra olovená a soľná. Massa dá sa rozlične obarviť a jej jemnosť a hustota je tak veľká a plastická, že dopúšťa reliefne výzdoby pomocou tlaku (prasu). Menovite dá sa ale na povrchu ľubovoľne pestro obarviť. Hodí sa teda ku všemožným dekoračným cieľom, ako aj v príhodnom sostavení massy ku kuchynským a chemickým potrebám. Formovanie, vypaľovanie, maľovanie a vpaľovanie bariev deje sa ako pri porcelláne. Od porcellánu rozoznáva sa ľahko tým, že je proti svetlu nepriehľadná.

Kamenina následkom týchto výtečných vlastností svojich tak rýchle sa ujala a všestranne rozšírila, že skoro vytisla majoliku z lepších domov úplne, tak že táto potom už len na sedliacky ľud odkázaná zostala.

Keď spôsob fabrikácie kameniny vošiel v známosť, povstaly zanedlho v Anglii četné fabriky. V Nemecku začali ju najsamprv v Míšne r. 1781 hotoviť; v Rakúsko-Uhorsku v Holiči r. 1786. Akých veľkých rozmerov dosiahla fabrikácia kameniny v Anglii, vysvitá z toho, že r. 1852 stálo tam 185 fabrík so 60.000 robotníkmi, a ročne za vyšše milliona funtov šterlingov tovaru sa exportovalo.

V Uhorsku za holičskou nasledovalo zakladanie viac kameninových fabrík: Tata, Pondelok, Košice, Kremnica (1800 — ), Pápa (1802 — 1866), Telkibánya, Novejsa, Prešov, Rôžňava, Kežmarok, Herend (1838 — ), Muráň, Miškovec, Varašdín, Nagy-Márton, Városlőd (1845 — ), Hollóháza, Apátfalva; v Sedmohradsku Brašov, Görgény Szt. Imre, Batiz, Parajd.

Fabrikácia kameniny mala v Uhorsku krátky život, lebo sotva začala víťaziť nad majolikou, už zjavil sa porcellán, ktorému aj ona poddať sa musela, takže ani dostatočne rozviť sa nemohla.