ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V XVII. stor. stal sa čínsky porcellán v Európe veľmi hľadaným článkom nielen u sberateľov kuriosit, ale i u kniežat, aristokratov a boháčov ku výzdobe tabúl, sieň ale aj pre dennú potrebu. Ako neobyčajne vysoko držaný bol porcellán v XV. stor. vysvitá z toho, že ho do zlata alebo striebra montirovali a v osobitných etuis, čo aj roztrepané kusy, opatrovali. Tak bolo ešte v XVI. stor. Niektoré kniežatá založili si celé sbierky, počítajúce viac tisíc kusov orientálneho porcellánu, čo representovalo ohromný kapitál.

Ačkoľvek v Europe na poli keramickej industrie previedly sa už mnohé a veľké vynálezy, predsa darmo namáhali sa technikovia vyhotoviť z hliny také predmety, ktoré by vyrovnaly sa čínskemu a japonskému tovaru hlinenému, totiž porcellánu. Vynasnažovali sa teda aspoň takú massu sostaviť, ktorá by čo len približne mala vlastnosti porcellánu. Francúzske fabriky, menovite v Sevres, dorábaly a ešte aj dorábajú veľkého chýru nádoby, známe čo mäkký porcellán francúzsky (Pâte tendre), ktorý však viacej na sklo sa ponáša. Bližšie stojí pravému anglický porcellán mäkký, natoľko, že je menej ohňovzdorný a má mäkkú glasúru ktorá sa dá oceľou škrabať; ani k umeleckým cieľom nehodí sa tak, ako pravý porcellán. V Itálii už v XVI. stor: známy bol istý druh porcellánu pod menom florentínsky alebo Medici-porcellán.

Rozumie sa, chemické i alchymistické laboratória a fabriky keramické v Europe usilovne pracovaly na tom, aby rozlúštily podstatu čínskeho porcellánu. Konečne podarilo sa r. 1710 alchymistovi Jánovi Bedrichovi Böttgerovi v Dražďanoch, kde ho saské knieža August držal zavretého cieľom „dorábania zlata“, vynájsť v bielom púdre na vlasy kaolin, ako takú zeminu, ktorá ku výrobe porcellánu nezbytne sa vyžaduje. I podarilo sa mu vyhotoviť porcellán, ktorý čo do tvrdosti, priehľadnosti a ohňovzdornosti čínskemu úplne sa vyrovnal. Saské knieža August, aby vynález pre seba vyúžitkoval, založil v Dražďanoch fabriku, avšak z obavy pred vyzradením tajnosti dorábania, preložil ju z Draždian do Albrechtsburgu pri Míšne (Meissen).

Nedostižné produkty míšenské všeobecne sa rozšírily a ich export dosiahol takého stupňa, že vo Francii kráľ Ludvik XV., vidiac tým ohrozené domáce fabriky mäkkého porcellánu, vynaložil všetko možné, aby to zamedzil, preto r. 1756 založil veľkú továreň v Sevres, čo „Manufacture royale“, ktorá pozdejšie stala sa chýrečnou a aj dnes existuje.

Všetka námaha a opatrnosť so strany saskej vlády, aby tajnosť vynálezu Böttgerovho zachovala v Míšne, boly márne, lebo zanedlho povstalo v Europe viacej porcellánových fabrík. Prvá bola vo Viedni založená ako súkromný podnik r. 1716, pre ktorý získané boly dve znamenité sily míšenské. Úspech bol tak veľký, že továrňu zakúpila r. 1744 Mária Therésia za 45.000 zl. a ju na štátny ústav pozdvihla. K najvyššiemu rozkvetu prišla továreň pod Jozefom II., pod nimž počet robotníkov, ktorý r. 1750 obnášal len 40, zrástol r. 1782 na 320, a r. 1816 počítala ich až 500. Mimo viacerých vynikajúcich umelcov, mala výtečného technika v chemikovi Leithnerovi, ktorý vynašiel podľa neho nazvanú zvláštnu modrú a intensívnu čiernu barvu. Posledná zavdala r. 1755 podnet ku hotoveniu rozličného náčinia dekorovaného portraitami silhuettovými (stínovými). Viedenský porcellán vyznačuje sa svojou zvláštnou jasnou bielobou a vykazuje sa vo svojich dekoráciach, ako v krajinárskej tak vo figurálnej maľbe vynikajúcimi prácami. Poneváč r. 1864 ríšsky snem rakúsky odoprel prostriedky ku ďaľšiemu vedeniu fabriky, bola jej činnosť zastavená, a aby napodobnenie jej produktov bolo znemožnené, nariadilo sa zničiť všetky formy a modely.

Vo Francii podarilo sa sostaviť tvrdý porcellán po mnohých nezdarených pokusoch až r. 1765, a fabrikovali ho v štátnej továrni v Sevres popri mäkkom porcelláne. Až od r. 1800 bol konečne výlučne len tvrdý porcellán produkovaný. Pri veľkej štátnej podpore a kráľovskej protekcii fabrika v Sevres dominovala nad ostatnými ústavmi vo Francii, na ktoré svojim umeleckým smerom i technickou produkciou stále vplývala, tak že všetky výrobky francúzske v technickom sostavení i v dekoratívnej výzdobe veľkú podobnosť medzi sebou majú. Francúzskemu vkusu v dekorácii zanedlho podľahly aj ostatné fabriky porcellánové, kameninové i majolikové v Europe.

Tvrdý porcellán (pravý porcellán; hartes Porzellan, echtes Porzellan, Feldspath-Porzellan)^[6] je čo do fysických vlastností aj vnútri čistej bielej barvy, proti svetlu priehľadný a tak tvrdý, že sa oceľou poškrabať nedá a pri údere vydá jasný zvuk; črep jeho je ostrohranný, zrnitý a krištáľový. Hlina, ktorá sa ku výrobe jeho potrebuje, je tá najčistejšia, aká existuje: kaolin.^[7] Porcellán robí sa z hmoty dvojakej, totiž z hliny neroztopiteľnej (kaolin) a z hmoty roztopiteľnej, rozlievajúcej sa v horúčosti na sklo (topidlá), ktorá smiešanina v horúčosti zhustne a zosklovatie. Hlavné látky, z ktorých robí sa massa porcellánová, sú teda kaolin, živec, kremeň a krieda i črepy porcellánové, všetky spolu smiešané a náležite upravené, utvoria v horúčosti jednotnú rovnocennú massu. Glasúra skladá sa z tých samých látok ako smes porcellánu, ale dostáva viacej topidiel. Vo viedenskej erárnej továrni pozostávala smes porcellánova zo živca, kremeňa, mramoru a kaolinu; glasúra zo živca, kremeňa, dolomitu zemitého a kaolinu.

Bez glasúry vypálený porcellán volá sa biscuit a upotrebuje sa na statuy a figúrky.

Vo všeobecnosti sú rozličné processy porcellánovej fabrikácie v Číne tie samé ako v Europe. Ačkoľvek porcellánové fabriky čínskeho pôvodu slúžily europejským za vzor, predsa zanedlho Europa v zdokonalovaní porcellánu tak ďaleko to doviedla, že dnes už prevýšila čínske výrobky čo do akosti hmoty i umeleckej hodnoty.

Porcellán dá sa nielen všestranne umelecky spracovať(čo do formy i dekoratívnej výzdoby) a slúži za ozdobu v príbytkoch, ale, poneváč vydrží ak massa tak glasúra vysokú temperatúru, nachodí aj v domácnosti vôbec všemožného upotrebenia.

Maľuje sa v úplne hotovom stave, na gliedu, tak že potom ešte dodatočne vkladá sa do mierneho ohňa, aby sa barvy upevnily. Pri tejto maľbe možno korrigovať a premieňať podľa vôle. Čo sa dotýče štylistického a umeleckého vývoja v porcellánovej fabrikácii v Europe zpočiatku s použitím čínskych foriem napodobňovali aj v dekorácii čínsko-japonské motívy vyvedené menovite v barve modrej. Hollandia, vedúca obchod s čínskym porcellánom, zaviedla do svojich majolikových fabrík už zvláštnu výzdobu orientálnu. Týmito výrobkami, na čele s fabrikou v Delfte, vyvinuli v XVI. stor. taký vplyv na dekoráciu majolikovú v Europe, že už v XVII. stor. vytisla vkus italskej výzdoby a zanedlho všetky fayencové fabriky Europy pretekaly sa v napodobňovaní čínsko-japonských mustier. Ako v Hollansku bola fayence skoro výlučne modro a bielo dekorovaná, tak to samé dialo sa v Itálii a iných zemiach. A keď nastala dôroba porcellánu v Europe, čínsky vkus už bol tu udomácnený, tak že europejský porcellán mal v XVII. stor. celkom orientálny charakter a udržoval sa až do počiatku XVII. stor. Ale už asi od r. 1720 nastala s vývojom slohu rokokového(štýl Ludvíka XV.) v Europe úplná zmena. Francúzsky vkus a sloh zavládol v umení aj v industri.

V prvej polovici XIX. stor. vznikla náklonnosť ku starým pestromaľovaným predmetom majoliky italskej. Začali úsilne pátrať a sbierať staré dobré kusy, takže tieto stúpaly do vysokej ceny: za výrobky z Gubbio a Urbino platilo sa 8 — 12.000, ba až 20.000 frankov. Tento antikusujúci smer nastúpil aj vo fabrikách, ale netrval dlho a na výstave v Paríži r. 1867 už vystavené boly prvé produkty modernej fayence. V najnovšom čase italské mustry ustupujú naturalistickému smeru. Majolika však s veľkou záľubou fabrikuje sa popri porcelláne, ba povstaly fabriky, ktoré výlučne k dekoračným cieľom majoliku produkujú, a čo luxuriósna industria znamenite prosperujú.

Fabrikácia porcellánu je zaiste najvyšší stupeň celej hrnčiarskej industrie a behom tohoto storočia vyvinula sa na samostatný priemysel mohutných rozmerov. S rozširovaním sa porcellánu klesaly aj ceny jeho. Jemu podľahla aj slovenská majolika, ktorá ešte nejaký čas medzi sedliactvom vegetovala, až konečne v polovici 19. stor. zanikla úplne.