Každý vietor obráti jeden list,
čierny list, ktorého podrobnosti zabúdame,
každý vietor obráti list a ten zapadá dolu tvárou.
Bola to biela tvár,
aj oči boli biele,
aj ňadrá prikryl biely tieň,
aj šija bola biela,
aj biele ústa zaiskrili
vo svetle mesačného lúča.
Čierny list môžeš vrátiť pospiatky,
ale tú ženu, tú potom hnali pred sebou
a dolu všetko pripravili, totiž
predmety ako špendlíky, škripce, dvere a iné
netušenej bolesti.
Bola to čierna tvár,
aj čelo bolo čierne,
aj ňadrá ako čierny sneh,
aj ústa boli očerneté,
pod tieňom mesačného lúča.
Nakoniec chodí vietor, zloží list dolu tvárou,
lež predsa taká
neodvolateľná vec!
Dnes si list dvíham, všetky podrobnosti
a stromy plačú ani zajac, drhnutý slučkou kŕča.
O autorovi
Ján Ondruš
vl. meno Ján Ondrus, jeden z najvýraznejších básnikov 20. storočia, prekladateľ
Galéria obrázkov
Obrázok
