1
Nakoniec došlo na osudný,
posledný krok murárov a sôch.
Za kútom močenia je kút dávenia
a za ním klaksón zaznie
silou nádeje. Je tam schod kĺzania
opätkom po vybitom zube,
chodidlom po gombíku, čerešňovej kôstke,
po tvojej rúčke, po vlastnej šľapaji.
2
Spadneš a vstaneš. Ako opitý do dverí,
netrafíš do seba.
3
Tak aby zapadlo
koleno do kolena, vráska do vrásky,
dve oči do dvoch očí.
4
Tvoje chripenie do chripenia žaby,
sediacej na dlani.
5
Nakoniec došlo na osudný
rozchod koľají na opačné strany.
Mrzáčik zo všetkých najsladší má sladkú slinu
okolo gombíka, oči zavreté
a sediac na schodíku, trasúc kolenom,
vyplňuje nebo. Ostatní nezmestia sa,
lakťom ich vytlačil a neprizná im miesto.
O autorovi
Ján Ondruš
vl. meno Ján Ondrus, jeden z najvýraznejších básnikov 20. storočia, prekladateľ
Galéria obrázkov
Obrázok
