ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1

Vošiel k nám, s puškou napred prišiel,
prst na kohútiku ako na ručičke hodín.

Hľadíme na nich.

Povedzme úsmev, stoličku,
posuňme hosťom o počasí,
utrime o zdraví, o zime, o vojne,
vítajme o daždi a vetre,

spadol klobúk
a cigareta na obruse
tlie, hrkol hrniec,
zastali hodiny,

zdvihnime,
zahasme,
posuňme,
pohnime ich,

keď nikto nevstáva a tváre
máme ako schovávané po vreckách:
z tmy do tmy.

2

Úder ako vetra
jesennými dverami,

hľadíme za nimi.

Rozlúčime sa o vizite
zimou a vravíme o nej mráz
a kaluž a lúčime sa blatom,
vravíme tanier, okenicu, blúzku,
červenú loptu kvetovanú,

vypadol uhlík,
okno sa otvorilo,
prasklo v skrini,
lyžica zhrkotala,

zdvihneme,
zavrieme,
vzdychneme,
sadneme si,

chodíme po izbe, vyzeráme
z okna, keď najprv zhasneme nad oblakmi:
z tmy do tmy.

3

Ako keď zvesíme obraz,
bývali vtedy tváre
bledšie od steny.

Ako keď tehlu zdvihneme,
bývali stopy čižiem
mokré a plné červov.

Na svahu, kde stál trojstup,
je skysnutá zem a v nej
závity spojitej nádoby, ľudské telá.

Pretiekla nimi, z úpätia svahu vyrazila,
ako z naklonenej misky vyteká
krv a voda.