1
Vošiel k nám, s puškou napred prišiel,
prst na kohútiku ako na ručičke hodín.
Hľadíme na nich.
Povedzme úsmev, stoličku,
posuňme hosťom o počasí,
utrime o zdraví, o zime, o vojne,
vítajme o daždi a vetre,
spadol klobúk
a cigareta na obruse
tlie, hrkol hrniec,
zastali hodiny,
zdvihnime,
zahasme,
posuňme,
pohnime ich,
keď nikto nevstáva a tváre
máme ako schovávané po vreckách:
z tmy do tmy.
2
Úder ako vetra
jesennými dverami,
hľadíme za nimi.
Rozlúčime sa o vizite
zimou a vravíme o nej mráz
a kaluž a lúčime sa blatom,
červenú loptu kvetovanú,
vypadol uhlík,
okno sa otvorilo,
prasklo v skrini,
lyžica zhrkotala,
zdvihneme,
zavrieme,
vzdychneme,
sadneme si,
chodíme po izbe, vyzeráme
z okna, keď najprv zhasneme nad oblakmi:
z tmy do tmy.
3
Ako keď zvesíme obraz,
bývali vtedy tváre
bledšie od steny.
Ako keď tehlu zdvihneme,
bývali stopy čižiem
mokré a plné červov.
Na svahu, kde stál trojstup,
je skysnutá zem a v nej
závity spojitej nádoby, ľudské telá.
Pretiekla nimi, z úpätia svahu vyrazila,
ako z naklonenej misky vyteká
krv a voda.
O autorovi
Ján Ondruš
vl. meno Ján Ondrus, jeden z najvýraznejších básnikov 20. storočia, prekladateľ
Galéria obrázkov
Obrázok
