Budeme svoji, budem ti ako otec,
hovorím si,
kúpim ti flintičku, čokoládový peniaz,
páliaci, tikajúci sláčik, poď,
budem ťa čičí,
čičíkať,
na mojom kolene vyrazíme klusom,
bodni do slabín,
zaduje vietor, urobí vlnu pod krídlom -
a ty vedz, že to je možné
a že vták padá smerom k hviezde -
a opäť zaduje,
odfúkne plamienok zo zápalky -
a ty vedz, že to je možné,
že plamienok vzlietne ako mydlová
bublina zo slamky,
letí a mýli chodcov, vracajúcich sa za ním
až k východziemu bodu detských zaujatých úst.
ani tekvicové zrnko.
Lež keď ťa na zem postavím
a prstom ukážem, ty bež,
ty bež a vedz, že si pred sebou
ani zajac v kuželi svetla pred autom.
O autorovi
Ján Ondruš
vl. meno Ján Ondrus, jeden z najvýraznejších básnikov 20. storočia, prekladateľ
Galéria obrázkov
Obrázok
