1
Keď hlaveň do úst vložil, vydýchal ju
a prisatý bol k nej,
tu naposledy cítil, že bol dúšok krátky
a nevedel rty odtrhnúť.
2
Zmĺkol
a mlčal proti smeru
kolesa, býka, lásky, klíka.
3
Proti zreniu jablka,
pod jeho pádom.
4
Proti smeru písma,
dostihov a šmyku lyží.
5
Ešte pred zadusením
stlačil spúšť
zohnutým prstom, pohybom,
akým sa vtláča oko do hlavy,
pod akým pukne vajíčko, akým sa nasilu
otvárajú vtáčie ústa a vyberá
jazyk,
ktorý je popálený.
O autorovi
Ján Ondruš
vl. meno Ján Ondrus, jeden z najvýraznejších básnikov 20. storočia, prekladateľ
Galéria obrázkov
Obrázok
1 / 1
2x
reklama
