ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

J. Ondruš pred pochytením
kufríka svojho:

už len niekoľko vecí.

Komu ruku podať, koho pohladiť.

Ktorou nohou z dverí vykročiť.

Či mám všetko, či mám
kľúče a deravé vrecko, guráž,
pieseň v ušiach, nožík a nožničky
a staré úslovie o trpezlivosti, ktorá -

čo ona prináša, kde je, prečo mešká,
prečo je šedá, keď sa vracia?

A či tam budem, ako tu nie,
rozumieť hviezdam, kameňom a nepriateľom
a lásku nachádzať a nestrácať a nenariekať
nad a za a vôbec
celý, teda aj s hlavou,
hoci opitou a hoci pod pazuchou,
a v hlave staré úslovie o ružiach, ktoré -

lež čo ich vlastne
prináša, veď vieme, o ne ide, bez nich niet
piesne a Carmen, vo vlasoch či v ústach,

bez nich sa pľance
pichľavé malinčie, členky si nevymotáš,
padáš, ležiačky uvažuješ.

Ktorou to nohou
z dverí vykročiť?

Koho nepohladil?
Komu ruku nepodal?

J. Ondruš
vari zostane.