J. Ondruš pred pochytením
kufríka svojho:
už len niekoľko vecí.
Komu ruku podať, koho pohladiť.
Ktorou nohou z dverí vykročiť.
Či mám všetko, či mám
kľúče a deravé vrecko, guráž,
pieseň v ušiach, nožík a nožničky
a staré úslovie o trpezlivosti, ktorá -
čo ona prináša, kde je, prečo mešká,
prečo je šedá, keď sa vracia?
A či tam budem, ako tu nie,
rozumieť hviezdam, kameňom a nepriateľom
a lásku nachádzať a nestrácať a nenariekať
nad a za a vôbec
celý, teda aj s hlavou,
hoci opitou a hoci pod pazuchou,
lež čo ich vlastne
prináša, veď vieme, o ne ide, bez nich niet
piesne a Carmen, vo vlasoch či v ústach,
bez nich sa pľance
pichľavé malinčie, členky si nevymotáš,
padáš, ležiačky uvažuješ.
Ktorou to nohou
z dverí vykročiť?
Koho nepohladil?
Komu ruku nepodal?
J. Ondruš
vari zostane.
O autorovi
Ján Ondruš
vl. meno Ján Ondrus, jeden z najvýraznejších básnikov 20. storočia, prekladateľ
Galéria obrázkov
Obrázok
