ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1

Je istá nádej, hovorí panák,

máš v sebe kameň,
keď spadneš, zodvihnú ťa preň.

2

Náhle sa rozhodneš,
hovorí panák s dvoma hlavami,

krivou nohou
prekročíš čiaru,
lež ti to neuznajú a vrátia ťa nazad,

3

a noha zavadzia, nevieš, čo s ňou,
potkýnaš sa ňou
o mesačný lúč, o druhú nohu,
o nevieru, o sklopený pohľad,
krívaš ňou, mrzneš, skrývaš ju
a nevychádzaš von,

4

púšť, hovorí,
začína zrnkom v dúhovke,
soľou na riasach,

5

okolo
kde-tu zub
z hrebeňa, vlas,
mihalnica,
kostrička v škrupine.

6

A zas sa rozhodneš, krivou nohou
prekročíš kruh,
lež ti to neuveria a vrátia ťa späť,

7

podajú cez kruh lyžicu a tanier,
prehodia jablko, prilejú do pohára,
nepohnú kruhom, volajú cezeň, šepcú,
ostaň tu, ostaň tu,

zavri oči a zobudíš sa,
smädný.

8

Niečo sa stane, niečo sa zmení,
hovorí panák s dvoma hlavami,

tam, kde ťa hlava bolí, na spánku,
ti vyrastie ruža alebo kliešte,
gombík k zvoncu,

9

si zložený, si po kúskoch
a tie sú vedľa seba,

priliehajú a oddeľujú sa, neovládneš ich v triaške,
udrieš po stole, rozsypú sa
na päsť a na koleno, na hlavu, na ucho,

pod nimi leží kameň,
keď padneš, rozhrnú ťa preň.

10

Nebyť tej druhej hlavy, preskočil by panák
cez horiaci kruh a prešiel uchom ihly,

lež tá sa pamäťou
ohlási, spomína usedavo,
akože to bolo.

11

Spomína naraz z oboch koncov
a nikdy si nepozrie do očí:
alebo ja,
alebo ty.

Len fúkne do nich.