1
Je istá nádej, hovorí panák,
máš v sebe kameň,
keď spadneš, zodvihnú ťa preň.
2
Náhle sa rozhodneš,
hovorí panák s dvoma hlavami,
krivou nohou
prekročíš čiaru,
lež ti to neuznajú a vrátia ťa nazad,
3
a noha zavadzia, nevieš, čo s ňou,
potkýnaš sa ňou
o mesačný lúč, o druhú nohu,
o nevieru, o sklopený pohľad,
krívaš ňou, mrzneš, skrývaš ju
a nevychádzaš von,
4
púšť, hovorí,
začína zrnkom v dúhovke,
soľou na riasach,
5
okolo
kde-tu zub
z hrebeňa, vlas,
mihalnica,
kostrička v škrupine.
A zas sa rozhodneš, krivou nohou
prekročíš kruh,
lež ti to neuveria a vrátia ťa späť,
7
podajú cez kruh lyžicu a tanier,
prehodia jablko, prilejú do pohára,
nepohnú kruhom, volajú cezeň, šepcú,
ostaň tu, ostaň tu,
zavri oči a zobudíš sa,
smädný.
8
Niečo sa stane, niečo sa zmení,
hovorí panák s dvoma hlavami,
tam, kde ťa hlava bolí, na spánku,
ti vyrastie ruža alebo kliešte,
gombík k zvoncu,
9
si zložený, si po kúskoch
a tie sú vedľa seba,
priliehajú a oddeľujú sa, neovládneš ich v triaške,
udrieš po stole, rozsypú sa
na päsť a na koleno, na hlavu, na ucho,
pod nimi leží kameň,
keď padneš, rozhrnú ťa preň.
10
Nebyť tej druhej hlavy, preskočil by panák
cez horiaci kruh a prešiel uchom ihly,
lež tá sa pamäťou
ohlási, spomína usedavo,
akože to bolo.
11
Spomína naraz z oboch koncov
a nikdy si nepozrie do očí:
alebo ja,
alebo ty.
Len fúkne do nich.
O autorovi
Ján Ondruš
vl. meno Ján Ondrus, jeden z najvýraznejších básnikov 20. storočia, prekladateľ
Galéria obrázkov
Obrázok
