1
Na ostrie stúpiš, päta naštiepi sa
a noha otrnie, basovo zaznie šľachou,
ukrivneš a urobíš ten pohyb plecom
nad chladnutím zoťatého stromu,
2
hoci strom je viac, je poznačený,
3
je na ňom hrudkou nakreslený
obraz a ktosi, dieťa či žaba,
už zapľul po jeho kosú tvár.
4
Strom leží krížom, puklina na konári
dorazí k členku,
5
obraz je lepkavý, pri dotyku odtláča sa,
poznačí, hovorí:
dýchaj mi do úst, zdvihnem sa o tvoj dych,
nech nikto nepríde, kto nepridýchne,
6
a pozorujúc zblízka
ústa, ktorými sa pýtaš,
7
Tak ako pohár, len po ňu
naplňuje sa poznaním, vráska na ňom pláva,
kolíše sa, pohybuje
zhora nadol, tancuje pred očami,
nezastane,
8
hýbe sa puklina na konári,
dorazí k tvári -
9
a ty rozprávaš o tom, že to tak musí byť,
pretože strom je sťatý,
lež nepočuje, nepohne ústami, má ich šikmo nakreslené,
poklesnutý kútik rozmazaný, čiaru, škrt
cez úsmev, škrt v knižke pod chýbajúcim slovom,
mieru pre hladinu prístupnosti,
ešte kvapka a potečie pena.
10
Zatiaľ čo puklina na konári
dorazí k oku,
11
zatiaľ čo vodotesné oko
upcháva miesto, kde vypadol uzol,
12
zatiaľ čo vypadnutý uzol
otvorí sa a zvlhne.
13
Tá kvapka rozhodne a obraz stratí pamäť,
ujde, zobudí sa
v orechovom háji, šťastný a vzrušený,
pretože prišiel bosý, na drevenom koníkovi,
kohútí hrebeň vo vrecku
a vranie vajce plávajúce v studni,
14
vráti sa, zastane
na chladnúcom strome, rozdelenom,
na mieste tváre poznačenom,
a dobehne ho vráska.
O autorovi
Ján Ondruš
vl. meno Ján Ondrus, jeden z najvýraznejších básnikov 20. storočia, prekladateľ
Galéria obrázkov
Obrázok
