ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1

Na ostrie stúpiš, päta naštiepi sa
a noha otrnie, basovo zaznie šľachou,

ukrivneš a urobíš ten pohyb plecom
nad chladnutím zoťatého stromu,

2

hoci strom je viac, je poznačený,

3

je na ňom hrudkou nakreslený
obraz a ktosi, dieťa či žaba,
už zapľul po jeho kosú tvár.

4

Strom leží krížom, puklina na konári
dorazí k členku,

5

obraz je lepkavý, pri dotyku odtláča sa,
poznačí, hovorí:
dýchaj mi do úst, zdvihnem sa o tvoj dych,
nech nikto nepríde, kto nepridýchne,

6

a pozorujúc zblízka
ústa, ktorými sa pýtaš,
odmlčí sa a má vrásku.

7

Tak ako pohár, len po ňu
naplňuje sa poznaním, vráska na ňom pláva,
kolíše sa, pohybuje
zhora nadol, tancuje pred očami,
nezastane,

8

hýbe sa puklina na konári,
dorazí k tvári -

9

a ty rozprávaš o tom, že to tak musí byť,
pretože strom je sťatý,

lež nepočuje, nepohne ústami, má ich šikmo nakreslené,
poklesnutý kútik rozmazaný, čiaru, škrt
cez úsmev, škrt v knižke pod chýbajúcim slovom,
mieru pre hladinu prístupnosti,
ešte kvapka a potečie pena.

10

Zatiaľ čo puklina na konári
dorazí k oku,

11

zatiaľ čo vodotesné oko
upcháva miesto, kde vypadol uzol,

12

zatiaľ čo vypadnutý uzol
otvorí sa a zvlhne.

13

Tá kvapka rozhodne a obraz stratí pamäť,
ujde, zobudí sa
v orechovom háji, šťastný a vzrušený,
pretože prišiel bosý, na drevenom koníkovi,
kohútí hrebeň vo vrecku
a vranie vajce plávajúce v studni,

14

vráti sa, zastane
na chladnúcom strome, rozdelenom,
na mieste tváre poznačenom,

a dobehne ho vráska.