ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1

Hľa, miesto na smútku, šev, chrasta,
rukou ju odchýlim, jazyk v nej odlepím
a hovorím, hovorím, hovorím.

2

Hľa, chrasta na smútku, odložím ju,
položím ju na kraj stola,
vylejem ju na obrus, na záclonu,
usuším ako lipový kvet, upečiem ako jablko,
natiahnem si ju na ruku
ako rukavicu, do nej sa uzerám,
umývam sa ňou ako mydlom, ružovú penu z nej
rozmažem po ušiach, zmývam si ňou vlasy,
strihám ju na kúsky, lakeť ňou zaplátam,
podložím ňou nohu
stola či skrine, vložím do nej knôt, zapálim,
svietim ňou ako lampou
a svetlo stiahnem, aby sa zošerilo,

3

zovriem tvár,
udriem ňou do dverí,

4

vráskami, skrivenými ústami
zošnurujem tvár,
šliapnem ňou do skla,

5

zovretou, obutou tvárou,
pred seba vysunutou.

6

Tou chrastou na smútku šepcem a slabikujem,
zápalkou o ňu škrtám, meriam si ňou čas,
listujem v nej ako v slovníku,
na ňu si kladiem hlavu pri spánku,
cítim ju ako smietku v oku,
svietim si ňou
ako baterkou a nepustím ju od seba,
ňou snívam, o ňu sa povadím,
o ňu sa pobijem, siahnem do vrecka,
kde ju mám ako nôž, zavretú a ťažkú,
obzriem sa, keď ma zavolá,
pokorne idem za ňou, len jej sľubujem,
jej pripijem, ňou sa presvedčím,
na ňu sa zmenšujem, sústreďujem,
ňou som uzavretý,
ona ma rozloží, pomenuje,
zhrnie a vypočíta,

7

tvoja tvár, ktorá premení sa,
do prstov vrások zachytávajúc
pavúčka výrazu, čo po nej prebehol.

8

Tu naproti je tá hra
so stŕhaním chrasty.

Keď ju zoškrabem, si vnútri.

9

Tu naproti je tá hra
s pavúkom výrazu na tvári.

Ktorý z nej ujde po rukáve.

10

Hľa, chrasta na smútku, odložím ju,
posuniem ju, pohnem ňou nabok,
presuniem ju dozadu o päť rokov,
pred lásku, pred reč,
pred výbuch v cylindri,

pod touto chrastou
sú jahody, krik, vtáčie krídlo,

vyzriem ňou, uvidím
druhú chrastu, nad ktorou sa stádo skláňa,
líže ju ako hrudu soli,
druhú, v ktorej vtáci hniezdia,
z diaľky ju poznajú, zlietajú sa na jar,

a je to stále ona, miesto na smútku,
rukou ju odchýlim, jazyk v nej odlepím
a hovorím, hovorím, hovorím,

11

ty nie si zrkadlo. Tvoja tvár
vyšla z rámu, pomýlila úsmev,
vrhla tieň, nehľadí do očí,
hľadí
ponad a hvizdne.