ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ako nôž ťa na stôl položili.

A že si pre vlastný krk otvorený,
v čepeli ako v zrkadle sa vidíš,
svoju opačnú tvár, tvár, ktorá ťa bodne,

ukážeš úsmev
a vyzradí vzlyk,

šepneš
a skríkne,

zaklopeš
a udrie päsťou,

o vlastný obraz očami sa pretekáte,
o úsmev ako škrt zápalkou,

nie, s týmto zrkadlom sa nedohovoríš.

A že si pre vlastný krk otvorený,
vo výške tváre rukám vzoprieš sa,

vždy budeš terčom
aj výstrelom doň,

jastrabím krídlom
aj vlnou vzduchu pod ním,

ostrím
aj rezom -

a na prah dverí zabodnutý
mlčky sa budeš chvieť.

Šliapni!
Či prekroč!
Vráť sa späť!

(Ako nôž ťa bielou šatkou
z krvi utreli.)