Ako nôž ťa na stôl položili.
A že si pre vlastný krk otvorený,
v čepeli ako v zrkadle sa vidíš,
svoju opačnú tvár, tvár, ktorá ťa bodne,
ukážeš úsmev
a vyzradí vzlyk,
šepneš
a skríkne,
zaklopeš
a udrie päsťou,
o vlastný obraz očami sa pretekáte,
o úsmev ako škrt zápalkou,
nie, s týmto zrkadlom sa nedohovoríš.
A že si pre vlastný krk otvorený,
vo výške tváre rukám vzoprieš sa,
vždy budeš terčom
aj výstrelom doň,
jastrabím krídlom
aj vlnou vzduchu pod ním,
ostrím
aj rezom -
a na prah dverí zabodnutý
mlčky sa budeš chvieť.
Či prekroč!
Vráť sa späť!
(Ako nôž ťa bielou šatkou
z krvi utreli.)
O autorovi
Ján Ondruš
vl. meno Ján Ondrus, jeden z najvýraznejších básnikov 20. storočia, prekladateľ
Galéria obrázkov
Obrázok
