Za živa v nebi

Mišo. Predošlí.

MIŠO (vstúpi oblečený v župane, fes má na hlave, nesie na tácni poháre a fľašu s vínom.) Nech sa páči! (Postaví na stôl.)

IVAN (zadiveno): Ale, Mišo, pre Pána Boha, tratíš rozum, či čo je s tebou?

VŠETCI (smejú sa).

MIŠO (nevinne): Prosím ponížene, veď je tu víno, i poháre.

IVAN: Nuž áno, to je v poriadku; ale kto ti dovolil nosiť moju čiapku a ako si sa dostal do môjho župana?

MIŠO (rozpačite pozerá raz na čiapku, raz na župan): A veru ozaj. No ja neviem, prosím ponížene, čo sa to so mnou robí. Ale to — to sa muselo stať, keď som to zaspal, vo sne — áno, vo sne; lebo sa mi tak krásne prisnilo. (Utiera si oči.)

IVAN: To je už škandál s tým chlapom! (Nalieva vína.) Už tomu musí byť raz konec.

SOKOL (k Mišovi): No, povedzže nám, Miško, čo sa ti takého pekného snívalo?

ZÁHORSKÝ (k Mišovi): Ak to bolo naozaj niečo pekného, nuž môžu ti ešte odpustiť.

MIŠO (usmieva sa): Hehe, že som bol (hľadí po všetkých) — že som bol, odpusťte — (zamlčí sa).

VŠETCI: No? Ďalej!

MIŠO (významne): Za živa v nebi! (Odbehne.)

SOKOL, ZÁHORSKÝ: Bravo!

MILINA, VIERA, LUJZA: Hahaha!

(Všetci sa smejú, vezmú poháre a štrngajú.)

(Opona spadne.)