ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ružena, Elena.

RUŽENA (v nádhernej raňajšej toalette, zprava). Dobrý deň, Eluška. (Podáva jej ruku.) No, čo sa stalo? (Obzerá sa po javišti.)

ELENA: Vitaj, Ruženka drahá! Mám ti čosi radostného oznámiť. Nech sa ti páči, sadni si. (Núka jej stoličku.)

RUŽENA: Ďakujem ti, moja drahá! (Sadne si.) Dlho sa nesmiem baviť, lebo nemám nikoho doma, len čo som si tam Zuzku nechala, kým sa vrátim. Však sa preto nehneváš?

ELENA: Bože uchovaj! Veľmi vďačne ti ju prenechám; veď nemá súrnej roboty.

RUŽENA: Ešte nevaríte?

ELENA: Nie. Taká som ti rozčúlená, že nemám ani smyslu pre kuchyňu. Len si pomysli: strýko z Ameriky, o ktorom sme už i pred vami hovorili, poslal nám vzácny peňažitý dar na začiatok nášho hospodárstva a k tomu ako dodatok žreb.

RUŽENA: No, to je veru dobre mať takého strýka!

ELENA: Ale si len pomysli tú šťastnú náhodu: tento žreb (ukazuje ho) hrá práve dnes!

RUŽENA: Ozaj?!

ELENA: Áno, a k tomu pomysli si tú náhodu: tejto noci snívalo sa mi, že som si od cigánky dala karty vykladať a na kartách bolo červenou farbou namaľované číslo žrebu.

RUŽENA (zadivene): Ale čo?!

ELENA: Skutočne, či je to nie podivné?!

RUŽENA: To ti, Elenka, gratulujem, lebo cigánka značí vo sne šťastie, karty — výhru. Mne sa prisnilo, že som bola u vás v dome a mali ste všade veľmi mnoho blata, nuž a „vo sne blato — v živote zlato“ — tak som to aspoň od starších ľudí neraz počula. A hneď ráno povedala som môjmu Milošovi: Počuj, naši susedia dostanú peniaze. To ti môžem temer s určitosťou povedať, že vyhráte, a prajem vám to z celej duše!

ELENA: Ach, daj len, dobré nebo, aby sa naše sny splnily!

RUŽENA: No, vidíš, Elenka, len včera si tak blúznila o diamantovej garnitúre, a dnes sa ti už vyskytuje najlepšia príležitosť! Tvoj muž bude iste celý natešený blahou nádejou na skvelú výhru, a tu treba použiť príležitosti. Obráť sa na neho s prosbou, ale hneď, lebo železo treba kuť, zakiaľ je žeravé.

ELENA: To mi veru ani na um nezišlo. Ale čo, to je najmenšie, môj Ivan mi tú radosť vďačne urobí.

RUŽENA: No, no, no, len aby si sa nesklamala! Ty si mnoho zakladáš na svojom Ivanovi! Ja mu síce nechcem vstupovať do svedomia, ale myslím, že je práve tak dobre mužom, ako i môj Miloš a ako každý iný. Nuž a oni sú, ver mi, všetci navlas rovnakí, sebeckí v najvyššej miere oproti nám úbohým ženám.

ELENA: Mýliš sa, duša moja; ty neznáš môjho muža! On je dobrák telom-dušou, on nezná nijakej sebeckosti: veď čo mi len na očiach vidí, všetko mi urobí po vôli; on by hviezdy, mesiac s neba k mojim nohám položil, len aby mi mohol radosť pripraviť.

RUŽENA (smeje sa): Hahaha! Odpusť, tvoja fantázia núti ma do smiechu! Ty ešte neznáš svet, Elenka moja; v svojej nevinnej dobrote vidíš ho celý ružami poprepletaný.

ELENA: Ako to myslíš?

RUŽENA: To, že neznáš vypočítavosť, predpojatosť ľudí a tak neznáš ani svojho vlastného muža! Ja ti to vďačne uverím, že by ti hviezdy, mesiac k nohám položil, aby ti radosť spôsobil. A prečo by nie, veď tá radosť ho nič nestojí, ako pár slov, to mu nečiaha do vrecka. Ale pýtaj od neho niečo iného, čo musí peniazmi platiť, šperky, nové šaty, klobúk, založenie, a uvidíš, akú kyslú tvár urobí, ani čo by do plánky zahryzol, a má hneď sto a sto výhovoriek na porúdzi. Také úbožiatko, nezkúsená žena, ktorá týmto fígľom nerozumie, ľahko uverí a ako nevinná obeť dá sa tyrannizovať sebeckosťou ukrutného muža.

ELENA: Ruženka, ty si, odpusť, nespravedlivá; pre jedného odsudzuješ všetkých! Nemožno, že by i môj Ivan bol taký!

RUŽENA. No, zkús to! Máš teraz najlepšiu príležitosť. Pýtaj od neho diamantovú garnitúru, a uvidíš, čo ti povie. Hoci nepýtaš nič neobyčajného, len vec potrebnú, lebo veď to dnešného času vyžaduje bontón, aby dáma v tvojom postavení mala kus drahocenného šperku.

ELENA (rozmýšľa): Máš pravdu!

RUŽENA: Ivanovi to nemôže robiť nijakých ťažkostí; ak má len trochu lásky k tebe, žiadosť tvoju vyplní bez všetkej výhovorky. Človek, ktorý má vo výhľade takú skvelú výhru, ľahko oželie tých niekoľko zlatých. A preto, poslúchni, pýtaj, kým je čas! Prajem ti mnoho zdaru! (Podáva jej ruku.)

ELENA: Už ideš?

RUŽENA: Treba mi robiť toalettu, máme odbaviť tri návštevy. Nazdar! (Odíde.)

ELENA: S Bohom!