Mam a klam alebo Falošné diamanty

Zuzka, Jožko. Predošlí. (Zuzka nesie na tácke dva poháre s vodou, z ľavej strany úzadia. Jožko, nesúc v obidvoch rukách listy a noviny, vystúpi z pravej strany. Zbadajúc jeden druhého, urobia si navzájom hlbokú, nemú poklonu.)

ZUZKA (postaví tácku na stôl): Nech sa páči!

JOŽKO (s druhej strany): Dobrý deň, ruky bozkávam! (Položí na stôl noviny z pravej ruky.) Prosím ponížene, listár doniesol poštu. (Krúti hlavou.) Hm, a či poštár doniesol listy.

ROVINSKÝ: To je jedno.

ZUZKA (k obecenstvu): Celý je pomútený!

JOŽKO (obzerá noviny v ľavej ruke): Nie, nie, prosím ponížene, toto patrí sem, a toto je naše. (Zamení noviny.)

ROVINSKÝ: Máš pravdu.

JOŽKO: Prosím ponížene za prepáčenie, zmiatol som si ruky, tak že som nevedel, čo komu patrí.

ELENA: No, to nič nerobí; o veľa horšie by bolo, Jožko, keby si si hlavu zmiatol.

ROVINSKÝ: No, veď i to sa niekedy prihodí.

JOŽKO (v rozpakoch): Ach, prosím —

ZUZKA (k obecenstvu): To by som mu všetko odpustila, len aby si srdce nepomiatol.

ELENA (prezerá noviny): Ach, i módny časopis prišiel!

ROVINSKÝ (prezerá listy): List s recepisom? Odkiaľ? (Radostne.) Ach, od strýka z Ameriky! (Vytiahne z bočného vrecka tužku a podpíše recepis.) Tu máš, odovzdaj mu recepis zpät. (Podá recepis Zuzke.)

ZUZKA: Áno, prosím.

JOŽKO (v úzadí, Zuzke): Zuzka! (Posiela jej bozk a odíde do domu Ľuboviča.)

ZUZKA (škrabe proti nemu mrkvičku na prstoch a odbehne vľavo).