Mam a klam alebo Falošné diamanty

Zuzka. Predošlí.

ZUZKA (pribehne zvedavá, v jednej ruke varešku a v druhej hrnček): Sama som zvedavá, koľko tých peňazí prišlo!

JOŽKO: To sú ešte nie peniaze, len papier, to jest písmo, v ktorom má vraj stáť, koľko sme vyhrali.

ZUZKA (odmerane): Ja som sa nikoho nepýtala! (Opre ruky o pás a obráti sa chrbtom k Jožkovi.)

JOŽKO (tiež tak): A ja som nikomu nič nepovedal. (Napodobní Zuzku, opre ruky o pás a obráti sa chrbtom k nej.)

ROVINSKÝ: Ťažko hľadať v takom množstve čísel.

ELENA: Samým rozčúlením nemôžem ani do toho hľadieť.

JOŽKO, ZUZKA (pozerajú cez plecia ukradomky jeden na druhého).

JOŽKO (zrazu sa zvrtne a ukazuje Zuzke na nos): Zuzka, Zuzka, na nose ti sedí mucha!

ZUZKA (trepne ho vareškou): A tebe komár!

ELENA (radostne): Tu, tu je naše číslo 3333!

ROVINSKÝ: Áno, to je číslo nášho žrebu, ale číslo serie sa nesrovnáva.

ELENA: Tu je i číslo serie!

ROVINSKÝ: Áno, ale s iným číslom žrebu. Darmo je: „Človek mieni — Pán Boh mení!“ Nevyhrali sme! (Odhodí papier; chodí hore-dolu.)

ELENA (zronená): Tam sú naše nádeje! (Zamyslí sa.)

JOŽKO (Zuzke): Zuzka, vyhrali sme?

ZUZKA (úsečne): Z koláča dieru! Utri si ústa od nádejnej diškrécie.

JOŽKO (víťazne): A ty od diamantov!

ROVINSKÝ: Všetko je len mam a klam!