Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Simona Reseková, Ivana Gondorová, Veronika Víghová, Andrea Kvasnicová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 71 | čitateľov |
Ľubovič, Jožko. Predošlý. (Ľubovič vystúpi z úzadia, v ruke listiny, v druhej paličku. Jožko za ním, nesie mu svrchník.)
ĽUBOVIČ: Servus! No, čože tak beháš celý nervózny, ani čo by ti búrka stála nad jačmeňom?
ROVINSKÝ: Dobrý deň (Podá mu ruku.) Už od súdu?
ĽUBOVIČ: Áno, od súdu — do parlamentu (ukazuje na svoj dom), kde môj minister vnútorných vecí bude zaiste debattu držať o návrhu nových potrebných vecí! Bojím sa, že sa nedohodneme, lebo minister finančný (ukazuje na vrecko) nie je doma.
ROVINSKÝ: Šťastná povaha! Vždy dobrej nálady!
ĽUBOVIČ: Nuž, braček, ono je to všetko za rovnaký groš, či je človek veselý, alebo smutný, či dobrej vôle a či mrzutý, všetkému je raz koniec. Ale ty si akýsi zamračený; čo sa ti stalo?
ROVINSKÝ: No, nič takého. Trošku malé nedorozumenie so ženou.
ĽUBOVIČ: Aha, prvá mrzutosť v manželstve! Rozumiem, rozumiem tým veciam. (Stranou.) Mám toho sám vyše hlavy!
ROVINSKÝ: Je to vec mrzutá!
ĽUBOVIČ: Človek si to nemá tak k srdcu brať; veď na to časom privykneš! Po dňoch horúcej lásky musia prísť „dies irae“; je to taký beh života. Len na jedno ťa upozorňujem, brat môj, a to: ak je to prvá búrka vo vašom manželstve, tedy — hovorím ti z vlastnej zkúsenosti — buď opatrný, aby si neprehral, lebo prvá priehra v manželstve je doživotný process.
ROVINSKÝ: Božechráň, aby sa to malo častejšie opakovať!
ĽUBOVIČ: Ak si v práve, nedaj sa vyhodiť z paragrafu, lebo ak zmýliš zákony, ztratíš hlavu a si (jazdí na paličke) tátošom svojej ženy!
ROVINSKÝ: U nás je to nie také nebezpečné.
ĽUBOVIČ: Čoho niet, môže byť. A čo máte medzi sebou?
ROVINSKÝ: Pletku! Elena zahľadela sa do lesklých diamantov tvojej ženy a vzala si do hlavy, že musí mať tiež taká garnitúru.
ĽUBOVIČ: Vidíš, tu máš! Všetky sú také.
ROVINSKÝ: Ja som jej to pekným spôsobom vyhováral, že je to luxus, ktorý hneď na začiatku hospodárstva nesmieme robiť!
ĽUBOVIČ: A ona?
ROVINSKÝ: Odišla s plačom do domu.
JOŽKO (v úzadí k obecenstvu): Aha, nepovedal som, že sa priučí!
ĽUBOVIČ: To je, pravda, znak búrky. Ale azda nebude taká nebezpečná, keď ju predišiel tichý dáždik sĺz.
ROVINSKÝ: Ach, ja sĺz nemôžem vidieť!
JOŽKO (k obecenstvu): Veru i mne býva tak mäkko okolo srdca, keď vidím niekedy Zuzku plakať.
ĽUBOVIČ: Z toho si nič nerob, bude krajšia, keď sa vyplače. Vidíš, brat môj, to samé bolo u mňa. Ružena videla u jednej professorky diamantovú garnitúru, a od tých čias som nemal ani dňa, ani noci pokojnej, tak že mi bolo už do zbláznenia, až konečne, keď som si už nevedel ani rady, ani pomoci, kúpil som jej žiadanú garnitúru, mysliac, že tak urobím tej veci raz navždy koniec.
ROVINSKÝ: A podarilo sa ti?
ĽUBOVIČ: Ach, ešte bolo horšie. Ona prezrela moju slabú stránku a zvedela, na ktorú treba udrieť, aby zazvonilo. A to bolo pre mňa nešťastím. Teraz udiera a zvoní ustavične a robí so mnou, čo chce. Preto ti radím: nepovoliť, lebo si ztratený na celý život.
JOŽKO (pre seba): To si zapamätám.
ROVINSKÝ: Ďakujem ti za priateľskú radu; budem sa držať podľa nej. Teraz pôjdem trochu von; azda kým sa vrátim, bude nebo vyjasnené! S Bohom! (Podá mu ruku a odíde úzadím.)
ĽUBOVIČ: Do videnia! (Odíde vpravo do domu.)
— dramatik, prozaik, básnik, autor vyše 50 divadelných hier s ľudovýchovným a národnobuditeľským poslaním, ktoré dodnes hrajú predovšetkým ochotnícke divadlá Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam