ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Predošlí sami.

ROVINSKÝ (otvorí list): Ach, i príloha i žreb!

ELENA (zadivene): Žreb?! Aký?

ROVINSKÝ: Uvidíme hneď. (Číta list.) Ach, môj drahý strýko! Je to len dobrá duša. Pozri, Elenka, priložená listina je pozemnoknižné vymazanie strýkovej požiadavky, ktorá bola na našom majetku vtelená — tú nám posiela do daru na začiatok nášho gazdovstva a k tomu tento žreb na dobré šťastie.

ELENA: No, to musí byť naozaj veľký dobrák!

ROVINSKÝ (číta potichu a razom vypukne v smiech): Hahaha, to je znamenité!

ELENA (zvedave): Čože píše takého smiešneho?

ROVINSKÝ: Blahoželá nám a medziiným píše (číta): „Podľa zaslanej mi vzácnej podobizne tvojej žienky tvoju voľbu môžem len chváliť. Rád pozerám na tú peknú, prívetivú tváričku a nedivím sa, že si tak zaľúbene písal, lebo veď jej usmievajúce očká boly by čarovnou žiarou svojou ešte i mne starému plesnivcovi dosť nebezpečnými. Na veselie nemohol som prísť; no na najbližšiu rodinnú slávnosť, ktorú s nevýslovnou radosťou očakávam, dostavím sa iste. Žite šťastne a blažene!“ Ešte stále veselej nálady, ako býval i predtým! Nech ho len Pán Boh živí!

ELENA: Živio mnogaja lieta! Tento dar je veru pekná pozornosť od neho. (Obzerá listinu.)

ROVINSKÝ (obzerá list): Ešte tu akási poznámka. (Číta.) „Žreb hrá po prvý raz dňa…“ (Povie deň predstavenia.)

ELENA (chytro): Teda dnes!

ROVINSKÝ: Dnes! Je to zvláštna náhoda!

ELENA (obzerajúc žreb): Ach, a pozriže, Ivan, číslo žrebu 3333. Nevidíš v tom nič spoločného s mojím snom?

ROVINSKÝ: Čože?

ELENA (natešená): No, pozri: tri karty som si od cigánky vytiahla, to je prvá trojka; na každej z tých troch karát bola červenou farbou namaľovaná trojka, to sú spolu štyri trojky jedna vedľa druhej, t.j. 3333 (ukazuje na žreb), číslo žrebu.

ROVINSKÝ (vážne): No, to je ozaj čudná náhoda!

ELENA: Nie náhoda, to je predtucha šťastia! (Radostne objíme Ivana.) Duša moja, my vyhráme!

ROVINSKÝ: Úfaš?

ELENA: Nielen, že úfam, ale pokladám to temer za isté! Pozri len: podivná náhoda, že sme žreb dostali práve v deň žrebovania; po druhé, že som práve číslo žrebu videla vo sne, a to z rúk cigánky, čo tiež poukazuje na šťastie! (Určite.) No, uvidíš, že vyhráme.

ROVINSKÝ: Pán Boh uslyš, aby tak bolo, zišlo by sa.

ELENA: Akáže je prvá výhra?

ROVINSKÝ (obzerá žreb): Prvá je 200.000 korún, druhá 100.000 korún, tretia 20.000 korún a za touto nasleduje ešte celý regiment menších výhier.

ELENA: Ach, Ivan, toľkúto summu vyhrať, to by bolo sveta žiť, to by sa už dalo hospodáriť!

ROVINSKÝ: Duša moja, keby som ja vyhral 200.000 korún, to by som —

ELENA (vpadne mu do reči): Nie, nie, Ivan, nebuď sebeckým, to by sme vyhrali oba! Strýk nám to obom poslal do daru.

ROVINSKÝ: Dobre, odpusť! Keby sme tedy vyhrali 200.000, to by sme si celkom ináč hospodárstvo zariadili. Dom by sme pretvorili na utešenú villu, alebo na kaštieľ; zo záhrady spravili by sme pekný park; pasienky by sme premenili na ovocné sady; založili by sme nejakú dielňu, aby si i náš úbohý ľud mohol zarobiť.

ELENA (radostne): Ach, ba, vieš, zadovážili by sme si peknú ekvipáž, pár pekných vraníkov a livrejovaného kočiša…

ROVINSKÝ: Usporiadaly by sa tu i tu menšie-väčšie poľovačky.

ELENA: Ba i ďalšie vychádzky do romantického okolia, potom i domáce zábavy, pri ktorých by všetko muselo ísť celkom elegantne.

ROVINSKÝ: To by som už ponechal tvojmu vkusu; sám by som sa staral o vzdelanie nášho hospodárstva. Oj, vedel by som si to pekne zariadiť!

ELENA (nadšene): A čo ešte ja! Celú domácnosť vystrojila by som čo najelegantnejšie, že by sa každému muselo u nás páčiť! Zuzka by tiež postúpila, musela by sa strojnejšie nosiť, a náš sluha Peter postúpil by za lakaja. Ach, bol by to život!

ROVINSKÝ: No, len sa, anjel môj, popredku neteš!

ELENA: Teším sa, Ivan, lebo mám akési tušenie, že vyhráme, uvidíš, že vyhráme. A kedy sa to dozvieme?

ROVINSKÝ: Dozvedieť sa to môžme dosť skoro. Prejdem do Grand Hotelu; kellner mi oznámi výsledok žrebovania hneď, akonáhle príde ta úradný tegrafický oznam.

ELENA: Znamenite! Choď tedy, Ivanko, hneď —

ROVINSKÝ (chystá sa odísť): Ako chceš! Dovtedy zabávaj sa blahou nádejou na kynúce šťastie! Do videnia! (Bozká jej ruku a odíde.)

ELENA: Pá! A nebav sa dlho! (Sama.) Ach, celá som omámená touto podivnou náhodou, ktorá sľubuje najväčšie nádeje na skvelú výhru! Čo povie na to Ružena? Zavolám si ju a zdôverím sa jej; i tak mi ťažko niesť samotu v tejto radostnej nálade. (Volá na ľavo.) Zuzka! Zuzka!