SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Výstup 8.

Zuzka. Predošlá.

ZUZKA (vstúpi): Prosím —

ELENA: Kdeže si, Zuzka? Musím vždy dva-tri razy volať, kým ťa dovolám? Akože by to bolo, keby sme ozaj vyhrali na ten žreb a viedla by sa väčšia domácnosť, prichádzali by hostia jeden za druhým: to by si musela byť o veľa obratnejšia vo svojom chovaní a vtipnejšia vo svojej reči.

ZUZKA (zadivene): Neviem, prosím ponížene, ako to milosťpani myslí?

ELENA: Nuž, vieš, Zuzka, my sme dnes vyhrali (zbadá omyl), to jest ešte len máme vyhrať na jeden žreb. A tu sa všetko premení v našom dome, i ty dostaneš polepšenie služby, ale musíš sa poriadnejšie šatiť, ako nejaká slečinka, lebo na to svet veľmi ukazuje, že aká slúžka, taká pani.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

ZUZKA (k obecenstvu): Počkaj, Jožko, dolu širák pred slečnou Zuzkou! (Panej). A je to, prosím, veľa peňazí ten žreb? Je to viac, ako jeden million?

ELENA: Ale, Zuzka, ako sa môžeš tak hlúpe spytovať? Veď žreb je len takýto papier (ukazuje na žreb) a na ten dá sa vyhrať 200.000 korún, 100.000 korún alebo 20.000 korún v hotovosti.

ZUZKA (čudujúc sa, lomí rukama): Oj, svätý, to je peňazí! Pán Boh s nami a zlé preč! Toho čohosi je plné ústa! To by človek so zdravým rozumom ani neporátal!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

ELENA: Ale prosím ťa, netáraj!

ZUZKA (starostlive): Ale, milosťpani, moja nebohá stará mať — Boh ich tam osláv — boli veľmi múdra žena, rozumeli i písmu a vedeli i z karát čítať; vždy hovorievali, že na takých hŕbach peňazí sedáva (ustrašene) škriatok a také peniaze že neprinášajú šťastia!

ELENA: Ale nespomínaj pletky, na ktoré verili ľudia pred sto rokmi! Choď radšej k pani advokátovej a povedz jej, že ju prosím, aby sa jej na chvíľu páčilo k nám, že jej mám povedať čosi veľmi potešiteľného.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

ZUZKA: Áno, prosím, a ak nebude chcieť prísť, poviem, že sme vyhrali hŕbu peňazí, a tu sa priatelia sídu hneď! (Odchádza.)

ELENA (volá za ňou): Nie, nehovor o peniazoch ani slova, to si vybavím sama! — Aký šteklivý jazyk! (Sadne k stolu, prezerá módny časopis.) Ach, keby už len bolo čím skôr poludnie, aby som sa dozvedela istoty; ale čas ide práve dnes veľmi zdĺhave!