Mam a klam alebo Falošné diamanty
Autor: Ferko Urbánek
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Simona Reseková, Ivana Gondorová, Veronika Víghová, Andrea Kvasnicová
Zuzka. Predošlá.
ZUZKA (vstúpi): Prosím —
ELENA: Kdeže si, Zuzka? Musím vždy dva-tri razy volať, kým ťa dovolám? Akože by to bolo, keby sme ozaj vyhrali na ten žreb a viedla by sa väčšia domácnosť, prichádzali by hostia jeden za druhým: to by si musela byť o veľa obratnejšia vo svojom chovaní a vtipnejšia vo svojej reči.
ZUZKA (zadivene): Neviem, prosím ponížene, ako to milosťpani myslí?
ELENA: Nuž, vieš, Zuzka, my sme dnes vyhrali (zbadá omyl), to jest ešte len máme vyhrať na jeden žreb. A tu sa všetko premení v našom dome, i ty dostaneš polepšenie služby, ale musíš sa poriadnejšie šatiť, ako nejaká slečinka, lebo na to svet veľmi ukazuje, že aká slúžka, taká pani.
ZUZKA (k obecenstvu): Počkaj, Jožko, dolu širák pred slečnou Zuzkou! (Panej). A je to, prosím, veľa peňazí ten žreb? Je to viac, ako jeden million?
ELENA: Ale, Zuzka, ako sa môžeš tak hlúpe spytovať? Veď žreb je len takýto papier (ukazuje na žreb) a na ten dá sa vyhrať 200.000 korún, 100.000 korún alebo 20.000 korún v hotovosti.
ZUZKA (čudujúc sa, lomí rukama): Oj, svätý, to je peňazí! Pán Boh s nami a zlé preč! Toho čohosi je plné ústa! To by človek so zdravým rozumom ani neporátal!
ELENA: Ale prosím ťa, netáraj!
ZUZKA (starostlive): Ale, milosťpani, moja nebohá stará mať — Boh ich tam osláv — boli veľmi múdra žena, rozumeli i písmu a vedeli i z karát čítať; vždy hovorievali, že na takých hŕbach peňazí sedáva (ustrašene) škriatok a také peniaze že neprinášajú šťastia!
ELENA: Ale nespomínaj pletky, na ktoré verili ľudia pred sto rokmi! Choď radšej k pani advokátovej a povedz jej, že ju prosím, aby sa jej na chvíľu páčilo k nám, že jej mám povedať čosi veľmi potešiteľného.
ZUZKA: Áno, prosím, a ak nebude chcieť prísť, poviem, že sme vyhrali hŕbu peňazí, a tu sa priatelia sídu hneď! (Odchádza.)
ELENA (volá za ňou): Nie, nehovor o peniazoch ani slova, to si vybavím sama! — Aký šteklivý jazyk! (Sadne k stolu, prezerá módny časopis.) Ach, keby už len bolo čím skôr poludnie, aby som sa dozvedela istoty; ale čas ide práve dnes veľmi zdĺhave!