Zlatý fond > Diela > Mam a klam alebo Falošné diamanty


E-mail (povinné):

Ferko Urbánek:
Mam a klam alebo Falošné diamanty

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Simona Reseková, Ivana Gondorová, Veronika Víghová, Andrea Kvasnicová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 71 čitateľov

Výstup 5.

Predošlí bez Zuzky.

ELENA (Rovinskému): No, nech sa ti páči, zakiaľ je teplá káva. (Postaví pred neho šálku.)

ROVINSKÝ: Z tvojej rúčky a v tvojej spoločnosti je pôžitok dvojnásobne milý.

(Sadnú k stolu a jedia).

ELENA: Teraz zas ja ďakujem za poklonu. Ale čo je s našimi susedmi? Či ešte spia, keď ich nevidno?

ROVINSKÝ: Smutno ti je za nimi?

ELENA: Ach, nuž keď je človek na ich spoločnosť navyknutý, chýbajú, keď ich dlhší čas nevidno. Sú dobrí ľudia; rada som, že sme sa tu s nimi sišli.

ROVINSKÝ: On je veľmi dobrý človek, lenže slaboch, a ona —

ELENA (nedočkave): Nuž a ona?

ROVINSKÝ: Ona je rozmarná, ba právom by ju mohol človek pomenovať márnivou kokettou, lebo svojou strojenou krásou, svojou nádherou v toalette a zvlášte svojimi lesklými diamantmi chce oslniť a podmaniť celý svet.

ELENA: No, vieš, Ivan, sú to zvláštné, utešené exempláre diamantov v garnitúre Ruženinej. Také by som veru sama chcela mať!

ROVINSKÝ: Ty, Elenka?

ELENA: Divíš sa takej žiadosti? Ja som síce nie márnivá a šperkovať sa je nie mojou náruživosťou, ale podobnej garnitúre by som bola veľmi rada.

ROVINSKÝ: Elenka, ty žartuješ!

ELENA: Nie, naskrze nežartujem. Ruženina garnitúra bola a je mojim tichým želaním. Či sa azda nazdávaš, že by mi diamanty nepristaly?

ROVINSKÝ: Skoro by som sa toho obával, lebo krása tvojho ducha, sviežosť tvojej mladosti, anjelský výraz tvojich snivých očiek dodáva tvojej kráse o veľa väčšieho pôvabu, ako akékoľvek šperky a diamanty.

ELENA: Ozaj? Hm, a nelichotíš zo sporivosti?

ROVINSKÝ: Naskrze nie, Elenka, hovorím tak, ako myslím.

ELENA: No, veď ja od teba ani nežiadam takých drahocenných vecí, ale, keby som tak šťastnou náhodou vyhrala v loterii, iste dopriala by som si splnenia tejto žiadosti.

ROVINSKÝ: A čo? Postavila si azda do loterie?

ELENA: Ešte nie, ale chcem postaviť, lebo mala som tej noci s číslicami zvláštny sen, aký sa mi ešte nikdy neprisnil.

ROVINSKÝ: A mňa, pravda, v ten sen nezasvätíš, v obave, že by som ťa mohol postavením do loterie predísť.

ELENA: Nie som sebecká! Prisnilo sa mi, že mi stará, škaredá cigánka vykladala karty. Vytiahla som z jej ruky tri karty a na každej karte bola krikľavo červenou farbou namaľovaná trojka.

ROVINSKÝ: To je veru podivný sen! (Žartovne.) Elenka, to je istá výhra, postavíme spolu.

ELENA: Nedbám! Spoločná radosť je dvojnásobnou radosťou a spoločná ztrata nesie sa ľahšie.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ferko Urbánek

— dramatik, prozaik, básnik, autor vyše 50 divadelných hier s ľudovýchovným a národnobuditeľským poslaním, ktoré dodnes hrajú predovšetkým ochotnícke divadlá Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.