Mam a klam alebo Falošné diamanty

Predošlí bez Zuzky.

ELENA (Rovinskému): No, nech sa ti páči, zakiaľ je teplá káva. (Postaví pred neho šálku.)

ROVINSKÝ: Z tvojej rúčky a v tvojej spoločnosti je pôžitok dvojnásobne milý.

(Sadnú k stolu a jedia).

ELENA: Teraz zas ja ďakujem za poklonu. Ale čo je s našimi susedmi? Či ešte spia, keď ich nevidno?

ROVINSKÝ: Smutno ti je za nimi?

ELENA: Ach, nuž keď je človek na ich spoločnosť navyknutý, chýbajú, keď ich dlhší čas nevidno. Sú dobrí ľudia; rada som, že sme sa tu s nimi sišli.

ROVINSKÝ: On je veľmi dobrý človek, lenže slaboch, a ona —

ELENA (nedočkave): Nuž a ona?

ROVINSKÝ: Ona je rozmarná, ba právom by ju mohol človek pomenovať márnivou kokettou, lebo svojou strojenou krásou, svojou nádherou v toalette a zvlášte svojimi lesklými diamantmi chce oslniť a podmaniť celý svet.

ELENA: No, vieš, Ivan, sú to zvláštné, utešené exempláre diamantov v garnitúre Ruženinej. Také by som veru sama chcela mať!

ROVINSKÝ: Ty, Elenka?

ELENA: Divíš sa takej žiadosti? Ja som síce nie márnivá a šperkovať sa je nie mojou náruživosťou, ale podobnej garnitúre by som bola veľmi rada.

ROVINSKÝ: Elenka, ty žartuješ!

ELENA: Nie, naskrze nežartujem. Ruženina garnitúra bola a je mojim tichým želaním. Či sa azda nazdávaš, že by mi diamanty nepristaly?

ROVINSKÝ: Skoro by som sa toho obával, lebo krása tvojho ducha, sviežosť tvojej mladosti, anjelský výraz tvojich snivých očiek dodáva tvojej kráse o veľa väčšieho pôvabu, ako akékoľvek šperky a diamanty.

ELENA: Ozaj? Hm, a nelichotíš zo sporivosti?

ROVINSKÝ: Naskrze nie, Elenka, hovorím tak, ako myslím.

ELENA: No, veď ja od teba ani nežiadam takých drahocenných vecí, ale, keby som tak šťastnou náhodou vyhrala v loterii, iste dopriala by som si splnenia tejto žiadosti.

ROVINSKÝ: A čo? Postavila si azda do loterie?

ELENA: Ešte nie, ale chcem postaviť, lebo mala som tej noci s číslicami zvláštny sen, aký sa mi ešte nikdy neprisnil.

ROVINSKÝ: A mňa, pravda, v ten sen nezasvätíš, v obave, že by som ťa mohol postavením do loterie predísť.

ELENA: Nie som sebecká! Prisnilo sa mi, že mi stará, škaredá cigánka vykladala karty. Vytiahla som z jej ruky tri karty a na každej karte bola krikľavo červenou farbou namaľovaná trojka.

ROVINSKÝ: To je veru podivný sen! (Žartovne.) Elenka, to je istá výhra, postavíme spolu.

ELENA: Nedbám! Spoločná radosť je dvojnásobnou radosťou a spoločná ztrata nesie sa ľahšie.