Zlatý fond > Diela > Ocárenie Godunova


E-mail (povinné):

Jonáš Záborský:
Ocárenie Godunova

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Ivana Bezecná, Silvia Harcsová, Jana Leščáková, Nina Dvorská.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 106 čitateľov


 

Dejstvo tretie

(Javisko: pitvor Novodevičieho kláštora.) [21]

Výstup 1.

Rózen a Maržeret.

RÓZEN:
Čo to za neslýchané prieťahy!
Naozajstné týranie národa,
Zneužitie obecnej dôvery.
Mohol prestol hneď po Fedorovi,
Mohol ho po Irine zaujať,
A predsa dal sháňať zemské snemy.
Zvolili ho jednými ústami,
Bez odporu, všetci snemovníci,
Vyše päťsto všetkých stavov ľudí,
Pri radostnom pokriku meštianstva;
Boris zhŕdol čestným ponúknutím,
Modlili sa, postili za tri dni
A vzývali na kolenách boha,
By obmäkčili srdce Borisovo;
Boris, keď mu prišli zas biť čelom,
Odbavil ich s tvrdými slovami,
Aby ho viac nepokušovali.
Teraz idú s obrazmi svätými
Nový činiť ešte naňho útok
A ktovie, či sa im vzdá i teraz.

MARŽERET:
Je ako hosť, ktorý, ač za jedlom
Piští duša mu, dá sa ponúkať.

RÓZEN:
Na siedmy už týždeň tu vylieva
Krokodílie pri Irine slzy.
Oči plačú, duša sa mu smeje.

MARŽERET:
Zástoj jeho ja by som hrať nechcel.
Parbleu! Ten sa podrobil pokute,
Nado ktorú by mu väčšej zadať
Ani ľudia nemohli, ani boh.
Je pokrytcom proti všetkým ľuďom.
A nevidím, prečo? Zná celý svet,
Že mu sliny tečú za hodami.
Odo ktorých toľko sa odmáha.
Vedia dobre, ako si len kliesnil
Cestu k berle, ktorou tak pohŕda;
A že všetko to činí naoko,
Dá sa krajne prosiť len z pokrytstva.

RÓZEN:
Ide.

Výstup 2.

Boris, Semen a Ivan Godunovci k predošlým.

BORIS:
Máte mi dač zvestovať, priatelia?

MARŽERET:
Doznali sme sa o jednej veci,
Ktorú vedieť tebe nezaškodí.

BORIS:
No! A čo to?

MARŽERET:
Sickí, Šestunovie
Ponúkali Romanovu veniec.

BORIS:
Ach, ach! A Romanov čože na to?

MARŽERET:
Že nechce pre osobné prospechy
Uviesť na vlasť nešťastie rozbrojov.

BORIS:
Romanov je teda muž šľachetný.
No, a Bielsky? Dobre hostí vojsko,
Meštianstvo a cudzích snemovníkov?

RÓZEN:
Hostí, ale nie zbytočne štedre.

BORIS:
Hm! Len bdite, až sa uspokojí
Rozkývané to vlnenie ľudu.

(Rózen a Maržeret odídu.)

To ma mrzí. Vzal zo pokladnice
Desať napred Bielsky miliónov,
Potom znovu štyri, a tu ho máš!
Len sám pritom chce hodne zbohatnúť.
Čakaj, nenásytná pijavica!
Ociciaš sa teraz, ale príde
Čas, kde všetku vytlačím krv z teba.

SEMEN:
Od Bielskeho sberieš účty časom,
Keď zasadneš pevne na prestole.
Teraz objav nám, čo mieniš zrobiť?
Ide zase celá Rus povrhnúť
K nohám tvojim s prosbou sa pokornou.
More valí sa za patriarchom
A za obrazmi čudotvornými,[22]
Vladimírskym a posvätným donským.

IVAN:
Svrchovaný čas vzdať sa, Borise.
Lebo ak budeš zdráhať sa ďalej,
Odnímeš im skutočne nádeju,
Pretneš medzi sebou most a nimi.
Môžeš potom zostať tým skutočne,
Čím naoko chceš sa vidieť, mníchom.
Odpudení, nevrátia sa viacej.

SEMEN:
I to, čo ti zvestoval Maržeret
0 núkaní venca Romanovu,
Radí zrobiť koniec skušovaniam.

BORIS:
I nemienim napínať luk ďalej.
Objavenie sa manželky, detí,
Učiní odporu môjmu koniec.
(Odíde.)

SEMEN:
Už predsa raz! Mne sa už samému
Zhnusily tie okolky, s akými
Ku blízkemu pokračuje trónu.

IVAN:
Ale ti hrá majstrovsky svoj zástoj!

SEMEN:
Mnoho stojí to sebazaprenia.
Zvlášť tie vzdychy a slzy pri sestre.
Neviem, ako to môže vydržať.
Hneď sa modlia, hneď sa objímajú
So slzami vo mníšskej tej izbe.
A Irine to ide od srdca,
Ale Boris žviaka suchý papier.

IVAN:
Posledný nastúpil preňho zápas.
Sprievod ide.

Výstup 3.

Jób, Grigorij Godunov, Vasilij a Dimitrij Šujskí, Bielsky, Romanov, Mstislavský a Ščekin k predošlým.

(Slávnostný sprievod. Dvaja žilci s chrámovými zástavami, dvaja mnísi so starými obrazmi Panny Márie, Jób s krížom v ruke, ryndi a mešťania. Vojdú so spevom žalmu 50.)

„Sluchu mojemu dasi radosť i veselie:
vozradujutsja kosti smirennyja. Otvrati lice
tvoje ot griech moich, i vsja bezzakonja moja
očisti.“[23]

(Vystúpia Boris a Irina, spev umĺkne.)

BORIS:
Či tak ani v sídle tom tíšiny
Nedané mi nájsť pre seba pokoj,
Po ktorom tak duša moja túži?
(Vrhne sa pred obrazmi na kolená.)
Matka božia! Čo zapríčinilo
Podvih tento tvoj? Čo ťa priviedlo
Zo svätyne tvojej v múry tieto?
Prijmi, ochráň ma pod plášťom tvojím.
(Prežehná sa a vstane.)
Ty odpovieš, pastieru veliký!

JÓB:
Netráp seba, synu najmilejší.
Podvih tento vykonala z lásky
K otčine a tebe bohomater.
Lebo tri sme dni okľakávali
Jej oltáre, celé duchovenstvo,
Všetok ľud, od vznešených bojarov
Až k poslednému nádenníkovi,
Aby srdce obmäkčila tvoje.
Poď, zaujmi osirelý prestol.

BORIS:
Nehodím sa na prestol. Blesk jeho
Naplňuje ma svätým úžasom.
Narodený poddaným, ku cárskej
Nepovýšil nikdy som velebe
Myseľ svoju a nikdy sa netknem
Posvätenej rukou zosnulého
Anjela samodŕžavnej berly.
Mnoho kňazov, bojarov v Rosii,
Ktorým ja nemôžem sa prirovnať
Ni umom, ni rodom, ni zásluhami.
Vypátrajte teda hodnejšieho.
Ja chcem zomrieť, čím som sa narodil,
Poddaným: chcem, vzdialený od sveta,
Zatvoriť dni svoje v samotnosti.

JÓB:
Neponižuj sa príliš, gosudar,
Neprotiv sa vôli Najvyššieho,
Ktorá sa tak zrejme vyjavila
Vo národa vôli jednohlasnej.
Ty si mocou vyvolený vyššou
K obnoveniu cárskeho plemena.
Nenarodil si sa panovníkom:
Narodil si sa za panovníka.
Boh ti nedal síc cársku kolísku:
Udelil však ti cárske schopnosti.
Povýšenie, k akémus’ prítomne
Povolaný, nie je bez príkladu.
Z ovčiara zrobil sa Dávid kráľom.
Theodosij, Markián, Vasilij
Makedonský,[24] títo všetci boli
Povýšení z nízkosti na prestol.
Nuž, splň vôľu božiu i národa,
Otri slzy osirelých Rusov.

BORIS:
Môj na svete zástoj už dohraný.
Nežiadam už nič iného viacej,
Nežli žeby žiadon zatým jazyk
Nespomenul meno Borisovo.

JÓB:
Teba zaklínam, gosudarina,
Nakloň brata ku prijatiu venca,
Ktorým sama si žalostne zhŕdla.

IRINA:
Vôľa jeho v tom, ó svätý otče.

JÓB:
Bijeme ti čelom, prijmi veniec.

BORIS:
Nie! Prisahám, že ho neprijímam.
Neschopný som správy gosudarstva.

JÓB:
Schopnosť si už okázal skutkami.

BORIS:
Možno, že som sa okázal dobrým
Poddaným, nikoli panovníkom.

JÓB:
Či vieš, že chán krymský, Kazy-Girej,[25]
V osirelú vtrhol zem s Tatarmi
A už páli na Done dediny,
Ženie stáda, vlečie v rabstvo ľudí?
Bez cára zem ostávať nemôže.

BORIS:
Zato ste tu, by ste ho zvolili.
Proti Krymcom máte slávnych vodcov.

JÓB:
Aká teraz rada? Vyčerpané
Sú prostriedky všetky navrávania,
On zostáva vždycky nepreklonným.

Výstup 4.

Mária, Ekaterina, Ksenia, Fedor, Maržeret a Rózen k predošlým.

JÓB:
Prichádzate z božieho vnuknutia.
Nakloňte vy srdce gosudara,
By navrátil sa vám i otčine.

MÁRIA:
Boris, Boris, opusť už presmutné
Miesto toto.

FEDOR:
Vráť sa domov, otče.

KSENIA:
Nenechávaj nás v sirotstve biednom.

(Mária, Ksenia a Fedor kľaknú, Boris zakryje si oči a plače.)

MÁRIA:
Vyslyš prosby krvi svojej, Boris.

BORIS:
Nemožno mi.

ŠČEKIN:
Iste nie. Prisahal.

JÓB:
Prisahal, že neprijíma, nie však
Že neprijme. Drž jazyk doskočný.
Ty, gosudar, slúchaj hlas prírody.
Orol mladé svoje nenecháva
Bez výživy v rozsadlinách skalných,
Lev na púšti nestŕha sa družky.

BORIS:
Ach, premilá ty moja Mária,
Spoločnica mojeho života!
(Zdvihne a pobozká ju.)
Jediný môj preľúbezný synu!
Ty anjelu krásy a dobroty!
(Zdvihne a pobozká Fedora a Kseniu.)

JÓB:
Srdca jeho ľad sa prelamuje.
Riekni slovo útechy, gosudar.

BORIS:
Nič iného povedať nemôžem,
Ako čo som hovoril doposiaľ.

JÓB:
K tebe sa zas obraciam, bývalá
Cárica, pokorná mníška teraz.
Zaklínam ťa menom svätých týchto
Obrazov, i Krista spasiteľa,
Cirkvi svätej, Rusi osirelej,
Daj nám nádejného gosudara,
Daj tvojeho velikého brata.

IRINA:
Po všemožnej vôli Najvyššieho,
I prečistej device Márie,
Vezmite na cárstvo u mňa brata,
K utíšeniu národného plaču.
Blahoslavím vybraného vami,
I predávam otcu nebeskému,
Čistej Bohorodici Márii,
Všetkým svätým božím uhodníkom,
Tebe patriarcha, vám bojari.
Nechaj ma už tu, bratu, v pokoji.
Nastúp, ktorú ti boh značí, cestu.
Zajmi moje na prestole miesto.

BORIS:
Teda si ma už zunula, sestra.
Nechceš ďalej ma trpieť pri sebe.
Nemala bys’, už z milosrdenstva,
Vydávať ma vo žertvu prestola.
Nevskladajte, nevskladajte, prosím,
Toľké moje na plecia bremeno.

JÓB:
Jestli teraz také nás oslyšíš,
Vyobcujem ťa z počtu veriacich,
Ako oslušníka[26] a sám složím
Tu zo seba posvätné to rúcho,
Zanechám obrazy divotvorné,
Zastavím vo všetkých chrámoch služby,
Predám národ zúfaniu a cárstvo
Spustošeniu, mäteži, záhube.
Odpovieš ty predo strašným sudcom.

BORIS:
Ó to mnoho, mnoho! Odporovať
Nelze ďalej.

JÓB:
Naše je víťazstvo.

VŠETCI:
Gosudaru Borisovi sláva!

BORIS:
Proti vôli mojej, proti srdcu,
Ustupujem vôli všeobecnej.

JÓB:
Gosudar! Ďaky ti, že prinášaš
V obeť svoju náklonnosť otčine.
Žiadal by som zavŕšiť pamätnú
Dobu túto posvätným venčaním.

BORIS:
Patriarcha! Pokiaľ jeden bude
Zlodejstvovať v zemi ruskej pohan,
Nevloží na hlavu veniec Boris.
Meč, nie veniec teraz.

VŠETCI:
Sláva! Sláva.
BORIS:
(k Irine)
Ty sa modli, sestra, za víťazstvo,
Keď budeme bojovať s pohanmi.

(Odchádzajú.)

ŠČEKIN:
Koniec toho pokrytstva bude zlý.
Ukazujú sa znamenia desné.
Práve vtedy, keď patriarch riekol,
Že sa Boris vyvoluje v cárov,
Začaly škrek úžasný krúžiace
Nad Kremľom sa zlovestné havrany.

(Opona spadne.)



[21] Pitvor Novodevičieho kláštora z r. 1524. Bola to hotová pevnosť v Moskve, v „meste za Sadovou“ (rozumej ulicou), v pôvodnej predmestskej dedine.

[22] A za obrazmi čudotvornými, zázračnými. (Ruský výraz.)

[23] „Sluchu môjmu dáš radosť a potešenie: a zaradujú sa kosti pokorné. Odvráť tvár svoju od hriechov mojich a všetky neprávosti moje očisti.“

[24] Theodosij, Markián, Vasilij Makedonský. Theodosius I. Veľký, rímsky cisár, posledný panovník ešte nerozdelenej rímskej ríše. Vládol od r. 379 so spoluvladármi, od r. 394 do r. 395 sám. Flavius Marcianus (okolo 391 — 457), byzantský cisár, pôvodom z Trácie alebo Ilýrie. Vládol energicky a spravodlivo od r. 450. Basilios I. (panoval v r. 867 — 886), byzantský cisár. Pochádzal z jednoduchej rodiny z okolia Adrianopola, z Makedónskej provincie. Bol schopný panovník, ako i predošlí dvaja.

[25] Chán Krymský Kazy-Girej, vlastne jeho syn Mengli Girej. Panoval ako krymský tatársky chán do r. 1514.

[26] Ako oslušníka (rus.), neposlušníka.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.