Sborník rozpomienok ruských legionárov Slovákov

Účasť Slovákov v légiách možno hodnotiť všeobecne jako výraz slovenského národného uvedomenia, ktoré ožilo i v slovenskom vojakovi, a jako doklad prebudenia národnej slovenskej duše, ktorú nezdolal odnárodňovací systém maďarský ani za mnohé desaťročia a ktorá dvíhala sa k odboju, aby dosiahla svobody. Nezáleží na tom, že to nebolo prebudenie masové. Hoci by počet Slovákov v légiách bol najmä v prvej periode nášho odboja čo ako malý, fakt, že Slováci do legií vstupovali a že ako legionári na niekoľkých frontách bojovali, znamenal sám o sebe ohromne mnoho.

Význam jeho bol predovšetkým v tom, že ukazoval správnu cestu k osvobodeniu slovenskej vetvi československého národa: cestu historických tradícií a prírodných ethnických skutočností, cestu československej jednoty a že tým zobúdzal a upovedomoval Slovákov tiež doma. Vedomie, že v tábore odboja stoja od prvých chvíľ tiež mužovia zo slovenského rodu, že tu stojí rovnako v západnej Europe Štefánik a Osuský, jako v Rusku Markovič, Hurban a Jesenský so všetkými ostatnými a že v legionárskych uniformách je mnoho Slovákov, nemohlo konec koncov ostať utajené ani za tuhého vnútorného režimu maďarského. Zapaľovalo skrytý oheň v dušiach slovenského ľudu a pripravovalo tak pôdu pre chvíle osudového prevratu.

Táto účasť Slovákov v legiách spolu s vynikajúcou účasťou slovenských pracovníkov v našej zahraničnej revolúcii bola ovšem i dôležitým faktorom pre celý politický obsah a politické ciele tejto revolúcie. Dávala jej legitimáciu k tomu, aby pred oči štátnikov a pred medzinárodné forá a na konec pred mierovú konferenciu stavala nie českú, ale československú otázku, a aby pomáhala tým zjednaniu spravedlivosti pre národy uhorské rovnako jako pre rakúske e pripravovala demokratickejší a spravedlivejší poriadok v strednej Europe vôbec. Osvobodené Slovensko je v tom smysle svojim legionárom a svojim zahraničným pracovníkom vďačné jako bojovníkom svobody rovnako jako osvobodené zeme české.

Dr. Eduard Beneš.