ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ach! čo to tak horkí sa odevšáď nárek ozívá?
Odkáď tak náhlá postala zrázu žalosť?
Však včil čas veselí, včil čas je milého pľesáňá;
Včil do saméj vhrúžen rozkoše svet sa topí.
Než prečo, i pre jakú toľkú sa to príčinu stává?
Že zviklá sa radosť na plač a kvíľe meňí.
Ejhľe šerá na chitrích v najvatšéj prudkoťe krídlách
Od stonavého ľeťí jak strela Vídňa povesť;
A strašľivú trúchlé roznášá ohlasi trúbú,
10
Že slavní už náš Francišek umrel oťec.
Ach, ňenadarmo taká nastává zrázu premíňka!
Tak veľké na tuhí žál radovánki idú!
Keď toľkí preč už odchádzá ňe tak isťe panovňík,
Jak rádňej dobrí k obdivu ďétek oťec.
I vtedi odchádzá, keď nás tu pokojňe žijící
Ščastních bez všeckéj mal vždi prekážki čiňiť.
Neb jemu najsladšá ze všeckích bívala zábav,
Svému blahoslavenosť ľudstvu do lóna podať.
Však ve plnéj to konať jako sám chcel, míre ňevládal,
20
Celki zakaď lútí hrozbi ňezahnal oblak.
Sotva na císarskí vistúpil prestol a toľkích
Pozďeďenú králostv berlu do hrsťi pojal:
Keď sa naráz tuhožúrícá rozbesňila búrka,
A strašľivím potreť dichťila krajni hromem.
Lúťica ňeščastná ze pekelnéj višla prepasťi,
Zhubním sekvanskí národ ofukla jedem.
Tento sa podvíhá a besem vsťeklosťi horící
Ňikdá ňesľišané pred seba číni bere.
Nadstavenú tvorcem ríďícéj naproťi vláďe
30
Poslušnosť vipoví, a svoju vóľu koná.
Dávné práva ruší, dobrí šlape nohma porádek,
Nábožnosť vivrácá a z ňeba vivre Boha.
Rovnosť ze slobodú hlásí všem jednako patriť,
Rozpekľené preklatích potvori blúdov učí.
Všecko na rub míchá, a ve hrozném rozbroji vsťeklíc
Bez rozďílu kruté vraždi na vraždi kopí.
Ba hlavi posvatné ku popravním odveďe místám
Krála i královnú, a zňese katmi oboch.
I vše čo ostatné stvárá a bez uzdi haňebním
40
Bezrozumem páchá, strach je a hróza praviť,
Tehdi takí národ mu pokoj bezpečne požívať,
A ščastních vždi čiňiť svích podla vóľi ňedá.
Náramnú opilí zlosťú na ťichého sa otca
Besňe valí a krutím záhube dať chce mečem.
On spravedelnosťú a ďedovskéj čnosťi ohromním
Ozbrojení ščítem naproťi spúrcom iďe.
Váľečné ščasťí krvavích nad míru ve bitkách
Včil jemu, včil zase jím na sľichi kládlo veňec.
Stal sa pokoj první, a druhá brala príčinu vojna;
50
Stal sa druhí, i treťá vlékla do pótki ďela.
Neb tam zas jeďiní vipnul sa na berlu panovňík,
Sám čo svím zaroven toľko po bitce horel.
Od hroznéj udržať sa pokojní válki ňevládal;
Stáľe mosel v poľi stáť a v krvi nohma broďiť.
Kamkoľvek sa hnul, hotové mu slúžilo ščasťí:
Lehľi ťisíce mužov, skláňali mesta hlavi.
Dávňejších zbavoval králov hodnosťi, novotních
Kláďel, i všecki do svéj chcel moci krajni uvésť.
Ten teda tak veľkí a hrdí pres míru bojovňík
60
Násilnú žúril stáľe na otca braňú.
Vistavení prestol na usadlém práva a čnosťi
Záklaďe roztrískať zlím pachoril sa hromem.
Náš aľe dobroťiví mocnár bez bázňe hrďinskím
Srdcem a ňezhrozenú stál vsťeki na vše mislú.
Náramních ňeželíval obet, ňeželíval i vlastní
Pre ščasťí a pokoj dať ľudu svého život.
Jak skala rozpeňené odbíjá od seba vlnska,
Keď naduté morskú rovňinu vetri metú:
Tak všeľikí príval, všeľikú prestrašňe hučícú
70
Žúrícéj naporád pohromi búrku lomil.
Až ve zvazku tuhém bojujících rovňe pre právo
Násilňíka hrdú píchu do konca potrel;
A z vidretím ven s pasťi hromem, sebe dávno hrozícím,
Z nádherného na zem prestola zhubca zrazil;
I k bidleňú pusté mu na ostrove místo nasúďil,
Vác abi už ňemohel búriť a vojni ploďiť.
Však premohlím sa ňe jak násilní víťaz ukázal:
Než jako príveťiví míru ťichého darec.
Divná vec! ti čo prv lútú maľi naňho ňenávisť,
80
A vždi ku posľednéj dichťiľi skáze privésť:
Tu k ňemu práťelskú sa tedáž rozpáľiľi láskú;
Všecko dobré a dlhí na sveťe práľi život.
To hľe trikrát ščastní je panovňík, v srdci kerého
Aj ňepráťelské zástupi ráďi majú!
Keď tak tehdi pokoj vidobil, keď spátki vimízlí
Vráťil rád a ďivú bránami vojnu zavrel;
Keď veľkého naďál rozešíril končini pánstva,
A k mocnému nové prestolu krajni dodal:
Trojnásobňe sa už v jeďinéj ľen práci zanášal
90
Své oblahoslavovať národi v toľko zemách.
Z láski pre ňích, abi pevňejšé ve spolku a jedném
Tím bezpečňejšé celku sa mohľi držať:
Sám dobrovolňe zložil dostojnosť císara Ňemcov,
A svoje k císarskéj berľe Rakúsko dvihel.
Najvíborňejšé vždi vibrať znal mužstvo, kerému
Rozľehlích zveroval na hlavu správi krajin.
Nábožnosť, kľesavích najľepšú podporu králostv,
Z ňeznovanéj pečoval do kvetu snáhi privésť.
Cirkvi sluhov zhojňil, bi tu rostúcému duchovních
100
Ve prácách na stač bívaľi počtu ľudu;
Bozká tím vácej sa porád rozmáhala pocta,
Obžili čnosťi a zlé do hrobu zašľi vadi.
Úsilnú zňešenéj dopomáhal k osveťe pílú;
Skvelšéj králostvám slávi a bľesku dodal.
Prispíval krásním umeňám, učiľišča novotné
Zakládal, dávné zľepšil a ščedro nadal.
Práva ponapravoval, spravedelnosť o mnoho lahšú
Prisluhovať cestú spósob a nauku podal.
Najspasitelňejšé pre verejní ľudstva porádek
110
A všeľikí prospech zákoni zríďiť umel.
Najmnožší zarazil k vichováňú mláďeže ústav
A k nabiťú v každích vicvičenosťi vedách.
Národné zveľebil rolňíctvo, remesla povíšil,
O mnoho volňejšú obchodu bránu zrobil.
K snadňejšému vecí na iné z míst místa dodáňú
Silňice a schválné úžlabi rozmnožoval.
I kďe jakí ľudskí bi mohel spev dosťi vihlásiť?
Čo slavné a milé na sveťe všecko čiňil.
Sám ano obšírních obchádzal končini králostv,
120
Svého bi dobroťivím stav ľudu spatril okom.
I všaďe náľežitú mu ukázali poctu a vernú
Lásku, jaká rovnéj snaď sebe ňikďe ňemá.
Prevrúcná všaďe sa k hvezdám oďesílala prosba,
Živ bi takí mocnár bol dlho medzi nami.
Než keď najľepšej sa zanášal v práci o dobré
Národov a skvelšú o mnoho slávu krajin;
Keď dobití mal vždicki pokoj bezpečňe požívať,
Keď mal i ze ščasťá svého sa ľudstva ťešiť:
Prestal žiť, prestal sa ze ščasťá ľudstva ťešívať;
130
A všeckích v horkém smutku a žáľi ňechal.
Než prestaňme plakať, toki slz prestaňme vilévať;
Avšak i včil sa ťeší a s nami ešče žije.
Včil všecek osvíťen jako prednéj veľkoti hvezda
V sláve a kvitnúcéj večňe radosťi pľesá.
Odkáď na spokojen jemu svet pod nohma ľežící,
A spravené ščastné od seba krajni patrí.
Než tuto aj včil u nás v dokonálém obrazi otca,
V najvíborňejšém živ je toťižto sinu:
Neb jeho najľepší panováňá spósob a krotké
140
Aj mravi aj všeľiké čnosťi do techto prešli.
On též tú istú chovající lásku ve srdci
Obšírné ríďiť krajni pokojňe buďe;
Nábožnosť zvišovať, spravedelnosť zbrojstvami hájiť,
Prispívať naukám a zvedenosťi ľudu;
Králostvám ščasťí a samé ľen toľko pohodlí
I skvelšú ze všéj možnoti slávu hledať.
Tak že zakáď podrží na rakúském prestoľe berlu,
Vždicki celí v ňem oťec zostaňe medzi nami.