ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

PALUDZSKÝ:
Vec je istá, pane podžupane.
Už i žida jedného strhali.

SVATOJANSKÝ:
Bude teda roboty. Žaloby
budú stíhať zase jedna druhú.
Tu pocestný, tam dvor olúpený,
tam salaše spustošené z oviec.
A nemožno zbojnícku tú háveď
od toľkých už vykoreniť rokov.
Oželených dakoľko oplanov
nepokojí celé horné Uhry.

PALUDZSKÝ:
Majú šelmy schytralého vodcu,
mätežnú na svojej strane sedľač.^[14]
Sedliaci sú radi, keď im v ničom
neublížia, že drancujú pánov.
Žiaden by ich za svet neprezradil.

DETRO:
U nich majú v čas potreby skrýšu,
od nich sa hneď dozvedia o všetkom,
keď sa dačo proti nim nastrojí.

PALUDZSKÝ:
Nemôžu byť nikdy prekvapení.
Keď sa u nás stiahne väčšia sila,
prchnú na Spiš, do Turca, Oravy,
do gemerskej, zvolenskej, tekovskej,
do trenčianskej, nitrianskej stolice,
áno i do Poľska, všade vrchmi.

SVATOJANSKÝ:
Z Liptova ich musíme vyplašiť.
Zriadi honba sa na nich veliká
a vyloží na ich hlavy cena.
Na peniaze sa ľahko zlakomia
i sedliaci.

PALUDZSKÝ:
Čo ich psia mať vezme!
Teraz práve sa jatria najväčšmi.
Chcú kujoni mať uskutočnené,
čo Rákóczi im tam nasľuboval.

SVATOJANSKÝ:
Musí vsadnúť do sedla zemianstvo.^[15]

SVATOJANSKÝ:
Pán brat Ihás. Čože tam nového?

IHÁS:
Nič dobrého, pane podžupane.
Jánošíka zbojnícka spoločnosť
ráčila zas navštíviť náš Liptov.

SVATOJANSKÝ:
Práve o tom sa radíme teraz.

IHÁS:
A zamierily šelmy na môj dom.

PALUDZSKÝ:
Ozbíjaly?

IHÁS:
Ešte nie, ale chcú.

PALUDZSKÝ:
A ako to pán brat vedieť môže?

IHÁS:
Predstavte si, páni, neslýchanú
smelosť ľudí. Odkázal mi lotor
trenčiansky ten^[16] po mojich sedliakoch,
abych ho dnes čakal na večeru.

PALUDZSKÝ:
Haha! A verí tomu, pán brat?^[17]

IHÁS:
I verím i neverím. Dosť na tom,
že sa bojím, a prichádzam prosiť
o pomoc a ochranu stoličnú.^[18]
Lebo pozdná po nehode rada.

PALUDZSKÝ:
Jestliže by skutočne obmýšľal
uderiť na panský dvor Jánošík,
popredu by to neoznamoval.

SVATOJANSKÝ:
Bude to len planý žart od neho.

DETRO:
Chcel postrašiť trochu pána brata.

IHÁS:
Akokoľvek, ja sa predsa bojím.
Smelosť chlapa toho neslýchaná.

SVATOJANSKÝ:
Žiadosť pána brata, keďže je tak,
nemôžeme, nechceme oslyšať.
Dostavíme sa všetci, pojesť tú
objednanú zbojníkmi večeru.

IHÁS:
Prosím ale pojať čo najviacej
hajdúchov, pre bezpečnosť na ceste
a že sedľač nie je spoľahlivá.
To sú všetci pokrytskí odbojci.

SVATOJANSKÝ:
Vyprázdnime celý stoličný dom.
Bude z toho aspoň už len toľko,
že oddáme priateľskú návštevu.
(Do ucha Ihásovi.)
Ja som i tak podĺžen úrokmi,
Prosím ešte trochu pozhovenia.

IHÁS:
Nono! Budem teda očakávať.
(Preč.)

PALUDZSKÝ:
Hahaha! Tí mu nahnali strachu.

DETRO:
Nie je div. Má začo báť sa človek.
Strežie mnohé úzkostne poklady.

SVATOJANSKÝ:
I má velikú nenávisť v ľude
ako sebec bez milosrdenstva.

PALUDZSKÝ:
On i ona špatný to pár ľudí.

SVATOJANSKÝ:
My pôjdeme na koči spoločne.
Pod hajdúchov, pane slúžnodvorský,^[19]
nakážete tri vozy sedliacke.
(K Ilčíkovi a Garkovi.)
Vy sa berte všetci. Každý vezme
dvadsať silných ku sebe nábitkov.^[20]
Bo ideme oproti zbojníkom.

ILČÍK:
Ukážeme, že nejeme darmo
stoličného chleba.

GARKO:
Že sme svieži,
zpodo zástavy Rákócziho chlapci.

SVATOJANSKÝ:
Uvidíme to vaše hrdinstvo.

GARKO:
Aj! To bude slávny deň, Ilčíku.
Ten Jánošík je z čerta, že všetko,
čo sa má stať, tak vidí popredu.

ILČÍK:
Keby sa len dali nahovoriť
na zídenie z koča.

GARKO:
Sprobujeme.

ILČÍK:
Surovec preč?

GARKO:
Tu meškať nebude.
Toľko že mi prišepol za humnom,
o čo ide, zmizol ako jeleň.