Národnie spievanky 1 – Svadba a manželstvo

Vzal som si ja ženu z vysokého rodu,
nechcela mi robiť, zomrela od hladu.

Mal som ženu peknú, bielu,
mala vlasy jako z lenu,
zomrela mi už tri letá,
vzau ju Pán Boh z toho sveta.

A ja za ňou tak banujem,
do Komárna povandrujem,
a z Komárna do Široku,^[243]
tam si vezmem černookú.

Škoda mojej mladej ženy,
že mi leží v černej zemi,
v černej zemi neoranej,
len motyčkou pokopanej.

Zomrela mi žena, už som vdovec,
dau som ju pochovať do Bátoviec.^[245]

Ten bátovský kostol pod horáma,
tam je moja žena pochovaná.

Leží ona, leží v čiernej zemi,
zelený rozmarín v ruce drží.

Kopali jej jamu tri mládenci,
nemohli vykopať do pounoci.

Ver už vykopali do pou pása,
tam leží má žena, aj jej krása!

Mala dvesto rokov bez päťdesiat,