Národnie spievanky 1 – Svadba a manželstvo

Vzal som si ja ženu z vysokého rodu,
nechcela mi robiť, zomrela od hladu.

Mal som ženu peknú, bielu,
mala vlasy jako z lenu,
zomrela mi už tri letá,
vzau ju Pán Boh z toho sveta.

A ja za ňou tak banujem,
do Komárna povandrujem,
a z Komárna do Široku,^[243]
tam si vezmem černookú.

Škoda mojej mladej ženy,
že mi leží v černej zemi,
v černej zemi neoranej,
len motyčkou pokopanej.

Zomrela mi žena, už som vdovec,
dau som ju pochovať do Bátoviec.^[245]

Ten bátovský kostol pod horáma,
tam je moja žena pochovaná.

Leží ona, leží v čiernej zemi,
zelený rozmarín v ruce drží.

Kopali jej jamu tri mládenci,
nemohli vykopať do pounoci.

Ver už vykopali do pou pása,
tam leží má žena, aj jej krása!

Mala dvesto rokov bez päťdesiat,
škoda mojej žene v zemi ležať.

Otvorím jej bránu v cinteríne,
azda moja žena domov príde.

Nebojže sa, neboj, neprídem ti,
lebo ty máš veľa drobných detí.