Zlatý fond > Diela > Národnie spievanky 1 – Svadba a manželstvo


E-mail (povinné):

Ján Kollár:
Národnie spievanky 1 – Svadba a manželstvo

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Nina Dvorská, Andrea Kvasnicová, Ivana Hodošiová, Karol Šefranko, Katarína Maljarová, Simona Veselková, Jakub Košuth, Ján Janovic.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 138 čitateľov

Veselie v dome mladoženícha

220. Ako by nám nebolo…


Ako by nám nebolo
v tomto dome veselo,
kde je otec, matka,
aj rodina všetka!
Ako by nám nebolo
v tomto dome veselo!

221. Už sme sa napili…


Už sme sa napili piva, páleného,
dajže nám, kuchárka, niečo vareného.

222. A to vtáča…


A to vtáča veseláča do poľa letí,
a ten Janko za stolíkom zdurený sedí.

Každuo vtáča veseláča do poľa letí,
a tá Marka za stolíkom zdurená sedí.

Sedí ona za stolíčkom jak ružový kvet,
vyplače si svoje oči, zmení sa jej svet.

223. Starejší…

[149]


Ktože na Lehote najvzácnejší?
Ten Ďurko Trnkovie, pán starejší;
na svadbe starejší,
v dedine najmenší
Hataláni.

Ktože je v Lehote pán nad pány?
Ten Ďurko Trnkovie, Hataláni;
V strnisku je pisár,
na cestách komisár,
Hataláni.

224. Široká, široká…


Široká, široká,[150] požičaj nožíka,
že si odkrojíme z toho radosníka.[151]

225. Daj Bože…


Daj Bože, daj Bože to o rok dožiť nám,
aby na radostník prišiou zasa bosman.[152]

226. Parta moja, parta…


Parta moja, parta, pekná perlová,
dnes si ešte moja, zajtra družbova.

Parta moja, parta, zelený veniec,
už tebe nastáva ostatný koniec.

227. Pri snímaní žíhľavníka a pása…


Družba a družica:
Dolu ten žíhľavník,[153] dolu ten zlatý pás!
Žíhľavník družici, družbovi zlatý pás![154]

228. Pri snímaní venca…


Mladucha:
Moja zlatá parta do hlavy vlíha,
muoj zelený veniec, družba ho sníma.

Stratila som z party zelený veniec,
našiou mi ho družba, švárny mládenec.

Ach, muoj milý družba, pekne ťa prosím,
dajže mi ten veniec, rada ho nosím.

Družba:
Aby si ho bola rada nosila,
inakšie by si zaň družbu prosila.

A keď ja vykonám s tebou ten tanec,
vezmem ti i partu, nielen tvoj veniec.

Ustúpte na stranu, panny, mládenci,
nech si ja povodím pannu vo venci.

Družba vodiac mladuchu sem-tam, spieva:
Tichá voda stála medzi brehami:
poctive si viedla medzi pannami.

Tenie prutík, tenie, po tej bystrej vode,
zabývaj, dievčatko, o svojej slobode.

Poďakuj sa, dievča, pánu starejšiemu,
že ťa doprovodil k stavu manželskému.

229. Povej, vetrík, povej…


Povej, vetrík, povej, pod príbelský[155] zvončok,
nakže[156] jej preveje jej zelený venčok.

Jej zelený venčok na hlave prekvitá,
ledajaký šuhaj dolu jej ho chytá.

Jej zelený venčok na hodbábe visí,
jej panenská krása zahynúti misí.

230. Hoj, vienok, vienok…

[157]


Hoj, vienok, vienok, peknej vienok boliengovej,[158]
veru jej on dou spadou;

hoj, vienok, vienok, peknej vienok boliengovej,
kdeže jej on dou spadou?

Hoj, vienok, vienok, peknej vienok boliengovej
v materinom dvorci;

hoj, vienok, vienok, peknej vienok boliengovej,
ak jej on dou spadou;

hoj, vienok, vienok, peknej vienok boliengovej,
hneď jej on uvadou.

231. Nemá Kražalkovič…

[159]


Nemá Kražalkovič takých dvanásť koní,
čo by dohonily tvoj vienok zelený.

Tvoj vienok zelený do Dunaja spadne,
do Dunaja spadne, nikdy neuvadne.

Ešte ja vylezem na najvyššú vežu,
ešte sa podívam, kde muoj vienok vezú.

Vezú ho, vezú ho na tárnom vozíčku,
drží ho muoj milý v hodbávnom ručníčku.

232. Anka, krásná diovka…

[160]


Anka, krásna diovka, kdes vienok podela?
v zvolenskom kostole na oltár oprela.

233. Pri snímaní party…

Družba


Ej, mladá nevesta, peknes pripravená,
všecka tvoja hlava švárne ozdobená.

Ale ju nebudeš už dlho nositi,
hneď v túto chvílečku musíš ju složiti.

Kým si túto partu na hlave nosila,
dotiaľ si slobodná kam chcela chodila.

Ale už na parte stužky rozvazujem,
a s tým ťa panenskej slobody zbavujem.

Daj, daj dolu s hlavy tú partu perlovú,
ktorú nesmieš klásti viac na svoju hlavu.

A keď ja rozpletiem této tvoje vlasy,
budeš sa zvať ženou na budúce časy.

234. Bárs by si dávala…


Bárs by si dávala striebro, dukáty,
už sa tvoja parta viac nenavráti.

235. Ej, Bože muoj…


Ej, Bože muoj na svete,
kto mi vrkoč rozplete?
Stojí za mnou družba muoj,
čo rozplete vrkoč muoj.

236. Poďteže už, poďte…


Poďteže už, poďte, družičky moje,
budete rozpletať vrkuočky moje!

O, miléže moje, vy žlté vlasy,
už mi ich prikryje čepiec belasý.

237. Pri sňatí venca a party (z Garamsegu)…

[161]

Družba recitatívne:


Milí páni svadebníci,
vážní a poctiví všetci,

račte dobrú vúli míti,
prišel sem se pochváliti.

Nechci mluvit mnoho rečí,
vizte, co nesem na meči.

Bojoval sem s jednou pannou,
jistému mládenci danou.

Snad budete v tom domnení,
že to veliký kunšt není?

Že jest to jen žertovati,
s panenkami se v boj dáti?

Než ale to jest vec jistá,
které múžte dáti místa,

že i láska má své strely,
ty kdyby v srdce vletely,

nic težšího nemúž býti,
človek musí omdlévati.

A tak i já byl sem v strachu,
jak bych sem byl v cizím hrachu,

když sem povstal proti panne,
musel sem popluvat dlane.

Prijda k ní nohy postavil
silne sem a takto pravil:

Bych zkusil v chvíli nynejší,
kdo z nás dvou bude mocnejší.

Dej, mladucho, venec dolu,
neb ti ho strhnem pospolu.

Nemúžeš ho více míti,
musíš ho nyní složiti.

Tuť se oborila na mne
velmi hrube a náramne.

A všelijak se bránila,
aby svuj venec chránila.

Proč mi, rekla, bereš moje?
Já tobe nechávam tvoje,

jaké ty máš právo k tomu?
Nechej, co náleží komu.

Nejedol si tolik kaše,
abys bral to, co jest naše.

A já na ty hrubé reči,
hned sem sáhnul k mému meči.

Dej, pravím, tvúj venec dolu,
vidíš moju šablu holú?

Nemúžeš jej více míti,
musíš, co chcem, učiniti.

Na to se ona ulekla,
takže ihned dolu klekla.

A já sem rýchle učinil,
co sem učiniti mínil.

Vzal sem venec její s hlavy,
nechať pak žáden nepraví,

že sem v tom neco prohrešil,
neb sem ji pri tom potešil:

že místo tohoto vence,
nositi má zlaté čepce.

238. Ach, už som složila…


Ach, už som složila panenskú ozdobu,
a s tým i skončila všecku mú slobodu.

Zdrava buď i parta, i veniec zelený,
už viacej nemáte pre mňa žiadnej ceny.

Dobrá noc, dievčatá, ja vás odpytujem,[162]
že sa už naveky od vás oddeľujem.

Už dnes posledný raz stojím medzi vami,
zajtra budem sedeť už medzi ženami.

Na mňa i v manželstve nezapomínajte,
a jedna po druhej tiež sa vydávajte!

239. Pri skladaní prsteňa a venca…

[163]


Dvanásť trubačov trúbilo,
ešte k tomu dvanásť
pacholátek[164] švárnych
slúžilo.

Trúbte, trubači, vesele,
kým je muoj vienek,
a zlatý prstienek
na stole.

Šla do komory, plakala,
svoj zelený vienek
a zlatý prstienek
skladala.

240. Nezavracaj do pohánky…


Nezavracaj do pohánky, ale zavráť do žita,
lepšie dievča maličičkuo, nežli veľká, veliká.

Tú maličkú do postele, a tú veľkú do lože,
tá maličká chytro vstane, a tá veľká nemuože.

241. Hajnal svitá…

[165]


Hajnal[166] svitá, již den biely,
stávajte veľkí i malí.
Dosti sme již dlúho spali.

By koralka[167] neskvasnela,[168]
která včera šmakovala,[169]
nebo cez noc darmo stála.

Protož každý, když zasvitá,
nech tak koralku privíta:
Vítaj, nostra aquavita![170]

Vítaj, trunku prežádaný,
trikrát v ohni lajtrovaný,[171]
vodkou života nazvaný.

Vyznati to každý musí,
kdo jen koralku okusí,
že ho hned kašeľ nedusí.

Protož i my posedíce,
pimeže ju z té sklenice,
a dajme si naliať více.

By ta baba z Boha byla,
čo koralku vymyslela,
nebo sama rada pila.

Amen, rač nás požehnati,
by sme mohli dobre piti,
až do noci si zdravkati.

242. Hotuj sa, nevesta…


Hotuj sa, nevesta, hotuj sa na úvod,[172]
široká s družicou už čaká, poďže, poď!

243. Ráno sme prišli…

[173]


Ráno sme prišli, večer idemo
ta domov, ta domov!

Čas nám je už veru domov iti,
slunečko nad horou.

244. Dobre sa tu majte…


Dobre sa tu majte, poďme s Pánem Bohem,
zapíšeme tento deň v kalendári novém.

245. Milá, milá…

[174]


Milá, milá, milujem ťa,
rád ťa vidím, nevezmem ťa!
Rád ťa vidím od malička,
moja milá prepelička.

Milá, milá, milujem ťa,
rád ťa vidím, nevezmem ťa!
Ak ťa vezmem, budem ťa biť,
nebudem ťa v koči voziť.

Milá, milá, milujem ťa,
rád ťa vidím, nevezmem ťa!
Veď by ťa ja dosť milerád,
ale by ťa boleu chrbát.

Milá, milá, milujem ťa,
rád ťa vidím, nevezmem ťa!
Nabiu by ťa, boleu by ťa,
plakala bys, želeu by ťa.

Milá, milá, milujem ťa,
rád ťa vidím, nevezmem ťa.
Už si ma vzau, nebiješ ma,
duša moja, ľutuješ ma!

Jako bych ťa neľutoval,
keď ťa maliar vymaľoval?
Maliari ťa maľovali,
rezbári ťa vykresali.

246. Nechodiu som za ňou…

[175]


Nechodiu som za ňou, sama prišla za mnou,
jako tá ovečka za zelenou trávou.

Neprišla som sama, chlapci ma doviedli,
bodajže ti chlapci sedem hrušiek zjedli.

247. Káčer na doline…

[176]


Káčer na doline,
kačka v bukovine,
káčer na ňu volá.
Vráť sa, duša moja!

Veru sa nevrátím,
venečok nestratím.
Predsa sa vrátila,
venečok stratila.

Rybári, rybári,
na tichom Dunaji!
Či ste nevideli
muoj vienok zelený?

Videli, videli,
pod trníkom zostal,
veru si si, šuhaj,
peknuo diovča dostal.

248. Ta hore som išla…


Ta hore som išla v ragačovom venci,
a dolu som prišla v klepnovanom čepci.

249. Načo ti je, šuhajíčku…


Načo ti je, šuhajíčku, žena,
keď ty nemáš zimoviska doma?
Kúpim si ja so tri vozy sena,
budem mati zimovisko doma.

K tomu ešte tri vozy otavy,
budem mati čím chovati kravy,
k tomu ešte so tri vozy repy,
budem mati čím chovati deti.

250. Pod dedinou mostek…

[177]


Pod dedinou mostek prehýba sa,
na ňom ďatelina zelená sa.

Ďatelina drobná, nekosená,
už je moja milá odvedená.

Kto mi ju odviedol? — Kamarádi.
Lebo by ju oni sami radi.

Kto si ju odviedol, nech si ju má,
nech sa len predo mnou neobjíma.

Keď sa i objíma, nech len v noci,
žeby nevidely moje oči.

251. Keď som išiel…


Keď som išiel z Prešova,
odpadla mi podkova,
podkovička oceľová,
čo mi dala v noci ohňa.

Keď som išiel z Ivánky,[178]
zlámaly sa mé sánky.
Ej, sánočky javorové,
pre mladuchu sú hotové.

Keď som už bol v Bystrici,
ona leží v zimnici.
Keď sme mali iť do chrámu,
kopali už pre ňu jamu.

252. Vybiraj śe, synu…

[179]


Vybiraj śe, synu, v ščeślivu hodzinu,
v ščeślivu hodzinu po dobru gazdzinu.

Však śe už vybira mlady neboraček,
však nam už vychodzi nebesky meśaček.

Idzce, svaci, idzce, nebojce śe noci,
však vam mily Pan Buh budze na pomoci.

Na dobrej pomoci, jak ve dne, tak v noci,
na každem jarečku, každú hodzinečku.

253. Kedz prez roveň…

[180]


Kedz prez roveň pujdzeme,
dajme pozor na śebe,
žeby nam na lukach nezastali,
co by nam šabličky nezobrali.

254. Kdze ja vtedy bula…

[181]


Kdze ja vtedy bula, kedy rozdavali,
jakže mne, Bože muj, lem leckoho dali.

Maly je, bridky je, a lem ho ľubila,
bo to mne moja mac za neho radzila.

255. S nami, Hančo…

[182]


S nami, Hančo, s nami pospeš na pridany,[183]
ta śe ti premeni tvoj vienok zeleny.

Tvoj vienok zeleny i tvoja persona,[184]
tam śe ti premeni dzivčenska koruna.

256. Pozri ty, Aničko…


Pozri ty, Aničko, na stredni oblaček,[185]
jak za cebu plače otec neboraček.

A ešče ty pohledz na tote dražečky,[186]
skadze si chodzila s nami na pradočky.

A ešče ty pohledz na tote pešničky,[187]
skadze si chodzila s nami do karčmičky.

A ešče ty pohledz zhury do doliny,
skadze si chodzila s nami na maliny.

257. Chodzi Hanča, chodzi…

[188]


Chodzi Hanča, chodzi, po koscele klapka,
až jej od serdečka červena krev kapka.

Ej, hoc ty, Haničko, teľo chodzic budzeš,
vera ty už svoju mamočku nenajdzeš.

Chodzi Hanča, chodzi, po chyži plačuci,
po chyži plačuci, macer hledajuci.

Hoc by si obešla tri raz tu chyžočku,
vera ty nenajdzeš už svoju mamočku.

Hoc by si obešla tri raz po tri razy,
bo tvoja dobra mac v černej zemi leži.

Vstaň ty, matko, hore i z tej černej zeme,
a prijdzi opatric[189] śirotske veśele.

Poznac, Bože, poznac, že Hanča śirota,
že ju neprovadzi ocec, mac za vrata.

258. Išlo dzevče lesom…

[190]


Išlo dzevče lesom, zaplakalo hlasom,
nośilo ślebodu za ceňučkym pasom.



[149] Text prenesený z Dodatkov, NZ II, 386. Pripojená poznámka: V liste z Brezna stojí: „Bol som v Lehote na svadbe sedliackej. Majú tam jedného smiešnej postavy človeka, Tesnošila, menom Ďuro Trnkovie, prezývkou Hataláni, dozerača pri cestách, hájnika v poli, ktorý hovadá a husi do obilia vošlé zapisuje na pokutovanie, ktorého i pri svadbách za starejšieho potrebujú. Požiadal som tam prítomné mladé ženy, aby niečo zaspievaly. Toť počujem nasledujúcu pieseň, majúcu peknú melódiu. Kto im to složil? Ony samy. Ale kto menovite? Majú podozrenie na jednu mladú sedliačku.

[150] široká — starejšia; stará sa o vykonávanie obradných zvyklostí u nevesty

[151] radosník — obradný svadobný koláč

[152] bosman — biely koláč, vianočka

[153] žíhľavník — látka zo žíhľavy

[154] Žihľavník a zlatý pás bývajú obyčajne požičané veci, ktoré družica a družba po svadbe vlastníkom zpät vracajú.

[155] Príbelce — Horné i Dolné, v Honte, okres Modrý Kameň

[156] nakže — nechže

[157] v Novohradskej stolici

[158] boliengový (veniec), — (veniec) zo zvončekov

[159] Ostatné dve dvojveršia doplnené z Dodatkov, NZ II, 386.

[160] Text prenesený z Dodatkov, NZ II, 386.

[161] Neupravený text. Garamseg — dedina vo Zvolenskej

[162] odpytovať — odprosovať

[163] PS I, 64 — 65. SNP I, 79 — 80.

[164] pacholiatko — chlapček

[165] J. K., NZ I, 446: Teší nás, že tu slovenskému obecenstvu pieseň starožitnú podať môžeme, ktorá sa už pokladala za stratenú. Lebo táto naša pieseň je neomylne tá istá, o ktorej Tablic v Poeziách svojich, I, XIV v riadku 14 zmienku činí, že sa začiatok jej v jednom starom kancionáli nachádza týmito slovami: Hiná svitá. Slovo Hiná je alebo chyba tlače namiesto Heinám, alebo chybné slovenské vyslovenie v niektorom kraji. Porov. Linde. Slovník I, 623 Eynał Heynał Heynał m. slovo Węgerskie, = aurora. … (v ďalšom uvádza poľské príklady). U Slovákov idú niektorí mladší svadobníci ráno na druhý alebo tretí deň svadby s hudbou a spevom do domov ostatných svadobníkov zvať ich na svadbu; títo vezmú so sebou rozličné dary, najmä koláče do domu mladoženíchovho, a to sa menuje hejnám chodiť. — Hoci sme v Rozpravách, str. 229 hejno a veno od jedného slovanského koreňa odvodili, pretože však toto slovo temer len Slovákom a Poliakom, ako susedom Maďarov známe je, zdá sa nám skôr vlastne maďarským. Naša pieseň je vyňatá z dvoch rukopisov, totiž p. L. Belohorského a A. Porubského. Pretože sa na väzbe onoho starého kancionála rok 1609 nachádza, je zrejmé, že táto pieseň vyše 225 rokov stará byť musí, pretože sa tam už nie ako nová, ale ako dávna, rozšírená a vôbec známa uvádza.

[166] hajnal (maď.) — úsvit, brieždenie

[167] koralka — pálenka

[168] skvasneti — skysnúť

[169] šmakovať — chutiť

[170] nostra aquavita(e) (lat.) — naša voda života

[171] lajtrovati — destilovať

[172] úvod — vádzka, cirkevný úvod, keď je žena uvedená do stavu manželského

[173] gemerská

[174] PS II, 78 — 79 (1. — 5. sloha).

[175] PS II, 83.

[176] PS I, 103 (1. sloha).

[177] PS II, 38. SNP II, 62. VJ 1816.

[178] Ivánka pri Dunaji a I. pri Nitre

[179] šarišská

[180] šarišská

[181] rusniacko-slovenská

[182] zemplínska

[183] pridany — schôdzka u mladoženícha o týždeň po svadbe, so strany rodičov mladej nevesty s hostinou spojená

[184] persona — výzor, postava

[185] oblaček — oblôčik

[186] dražečka — cestička

[187] pešničky — chodníčky

[188] zemplínska

[189] opatric — pozrieť sa

[190] sotácka v Kielči




Ján Kollár

— slovenský básnik, zberateľ ľudovej slovesnosti, jazykovedec, estetik a historik, predstaviteľ slovenského preromantizmu Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.