Zlatý fond > Diela > Národnie spievanky 1 – Svadba a manželstvo


E-mail (povinné):

Ján Kollár:
Národnie spievanky 1 – Svadba a manželstvo

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Nina Dvorská, Andrea Kvasnicová, Ivana Hodošiová, Karol Šefranko, Katarína Maljarová, Simona Veselková, Jakub Košuth, Ján Janovic.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 159 čitateľov

Detské spevy

367. Leto, milé leto…

[258]


Leto, milé leto,
kdes tak dlho bolo?

Sedelo si na lavici,
nemohlo si k nám prijíci.

368. Daj, Bože…


Daj, Bože, slnca,
do nového hrnca!

Veď ti ho my dáme,
keď sa naihráme.

369. Slimák, slimák…


Slimák, slimák,
vytrč rožky,
na paruožky,
ak nevytrčíš,
upečiem ťa,
zjem ťa!

370. Pánbožkova kravička…


Pánbožkova kravička,
kde je tvoja mamička?

Zaletela k Dunaju,
tam sa pasie po háju.
Zaletela k dúbrave,
tam sa pasie na tráve.

371. Svieť, svieť…


Svieť, svieť, svieť,
svätojánska muška,
vo sklenici, vo sklenici,
abys mi neušla.

372. Poďme, deti…


Poďme, deti, na čačky,
a vime si voňačky,
z kikiríku,[259] záružlia,
z králikov a cíperia.

Poďme, deti, do trávy,
natrhajme púpavy,
a pleťme si retiazky,
čo nám budú na hračky.

Poďme, deti, na lúku,
natrhajme tých turkú,[260]
na vojnu si zahrajme,
a hlavy im stínajme!

Poďme, deti, do hory,
na sladič a jafury,
na tvarnožky,[261] kašičku[262]
i na koziu bradičku.[263]

373. Ach, ja znám…


Ach, ja znám vtáčika v lese,
zelené vajíčka nese.
Ej, chlapci, poďme ich vybrať,
budeme sa s nima ihrať.

374. Kavky, kavky…


Kavky, kavky,
kde letíte?
Do Nového Mesta,
zarúbaná cesta,
kľúčom, povrazom,
sedí baba za uhlom.
Upadla jej lyžička
do sladkieho mliečička.

375. Ja malý žiačik…


Ja malý žiačik,
spievam jako vtáčik;
na této sviatky,
rač vám Pán Boh dati
štestia, zdravia,
ako ľudia vravia.

376. Ako ja, ako ja…

[264]


Ako ja, ako ja, chudobná sirota?
Otca, mater nemám, ako sa vychovám?

Umrela mi matka, umrela mi tetka,
už je v cintoríne má rodina všetka.

377. Ach, ach…


Ach, ach, ja úbohá sirota Evička,
lanského roku mi zomrela mamička.

Ach, ach, toho roku už aj otca tratím,
ktože sa zmiluje, kamže sa obrátim?

Ach, ach, mám ja ešte otca nebeského,
ten ma neopustí nikdá a ja jeho.

378. Sihote, sihote…


Sihote, sihote, zelenie sihote,[265]
komuže je horšie ako mne sirote?

Sirotu dobijú, sirotu vylajú,
ani požaluvať nikomu nedajú.

379. Nemáš, Bože…


Nemáš, Bože, horšieho, ako je ten očim,
tisícuje, hromuje, keď niekde vykročím.

Nemáš, Bože, skúpejšieho, ako je macocha,
nedá chleba, len kuorky a kyseľu[266] trocha.

380. A pri koscele…

[267]


A pri koscele na śivym kameňu,
śedza tam dva holubky.

Neboly to dva holubky,
ale ubohé sirotky;

jedno budze ve knižočce čitac,
druhé budze Pána Boha pytac.

381. Snilo sa mi…

[268]


Snilo sa mi snisko,
že vyskočilo oknem biele psisko.
Ej, Jano, Janisko,
ej, ty si to psisko!

Nepújdeš daleko,
než pújdeš hluboko,
kde slunce nehreje
a vetor neveje.
Ej, Janko moj, Janko!

Povedalach ráno,
že ťa vezne Parom,
povedalach ráno,
že ťa pochovámo.
Ej, Jano moj, Jano!

Čo ti my tam dámo?
Kosák a či jarmo?
Však nebudeš sekat,
ani brázdy orat.
Ej, Jano moj, Jano!

382. Tatko moj, tatko…


Dcéra:
Takto moj, tatko, tatko milý!
Už ste vy nejednu zimu prežili!

Vnukovia:
Dedáčku náš, dedáčku náš,
prečo ste tu nechali nás?



[258] Poezie I, II.

[259] kikirík — žerušnica (rastlina)

[260] turek — králik (rastlina)

[261] tvarnožky — slez nebadaný (rastlina)

[262] kašička, kaška — prvosienka

[263] kozia bradička — rastlina pestovaná v záhradách

[264] Druhá sloha prenesená z Dodatkov, NZ II, 386.

[265] sihoť — ostrov v rieke

[266] kyseľ — kyslá polievka

[267] šarišská

[268] Text prenesený z Dodatkov, NZ II, 387. Pripojená poznámka: Pán zasielateľ týchto piesní, Dan. Sloboda, píše: „U nás na Myjave, na Turej a na okolitých osadách, majú zvyk spevavým plačom oplakávať mŕtveho. Keď vezú mŕtveho z kopaníc, hodinu cesty i viacej od cintorína vzdialených, matka alebo dcéry alebo manželka sediac na voze, hlavou na truhlu podoprené, nariekajú obyčajne do taktu ex tempore rýmy skladajúc a žalostným nápevom vyrážajúc. Koľko ráz pri všetkej smutnej ceremónii sotva úsmevu som sa zdržať mohol, počúvajúc nad hrobom lamentácie matiek, smiešne veci do spevoplaču primiešavajúcich. — „Snisko“ znamená u nás temer vždy strašný sen, „biele psisko“ je duch človeka smrti blízkeho. — Podobná obyčaj panovala niekedy aj u Poliakov. Czacki uvádza list Meleciov Jurajovi Sabinovi r. 1551, v ktorom sa zmieňuje o tejto poľskej piesni, spievanej pri pohrebe:

Ha Lele, Lele i proč ty mene umarl?
Za to ty niemial što isti albo piti?
I proč ty umarl?
Ha Lele, Lele i za ty niemial krasice mlodzice?
I proč ty umarl?

Aj Chorváti podobnými výrazmi žiaľ svoj na hrobe zomrelých vyjavujú.

« predcházajúca kapitola    |    



Ján Kollár

— slovenský básnik, zberateľ ľudovej slovesnosti, jazykovedec, estetik a historik, predstaviteľ slovenského preromantizmu Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.