Národnie spievanky 1 – Svadba a manželstvo
Autor: Ján Kollár
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Nina Dvorská, Andrea Kvasnicová, Ivana Hodošiová, Karol Šefranko, Katarína Maljarová, Simona Veselková, Jakub Košuth, Ján Janovic
Obsah
- 92. Keď ja puojdem…
- 93. Štyri husi biele…
- 94. Povedz, diovča…
- 95. Čo to teraz za svet…
- 96. Nerúbaj, šuhajku…
- 97. Berieš si ty ženu…
- 98. Pozriže, dievčatko…
- 99. Žeň sa, šuhaj…
- 100. Nechcela za mňa isť…
- 101. Nič to, diovča…
- 102. Mal som frajerečku…
- 103. Keby sem vedela…
- 104. A mne, šuhaj…
- 105. Vydám sa ja…
- 106. Štyr a dvadsať…
- 107. Nechcem ja boháča…
- 108. Keď nemám sklenice…
Keď ja puojdem cez hory,
postavím si komory,
keď sa ženiť mám.
nech len bude bohatá,
to ja nič nedbám.
Povedz, diovča, povedz pravdu,
či máš duchny, či máš ládu?
Ak aj nemám, budem mati,
keď sa budem vydávati.
Čo to teraz za svet, čo sú to za časy?
Nechcú brať panenky, kde málo peňazí.
Nerúbaj, šuhajku, s vysoka do bučku,
neberže si, neber bohatú devečku!
Aleže si odtni od zeme jedličku,
vezmiže si radšej chudobnú dievčičku!
Chudobná dievčička bude ti poslušná,
ale tá bohatá veru bude pyšná.
Berieš si ty ženu len pre krásu,
krása netrvá, len do času.
Musíš jej povoliť, čo len žiada,
daremná je, šuhaj, tvoja rada.
Berieš si ty ženu pre tisíce,
snáď bude milovať iných více.
Ale, milý šuhaj, radím tebe,
vezmi si ženičku rovnú sebe!
nedaj do trápení svoje srdce.
Pozriže, dievčatko, na ten suchý topoľ,
keď sa ten rozvije, potom ja budem tvoj.
Ťažko je rozvíjať suchým haluzinkám,
ťažšie sa vydávať chudobným dievčinkám.
Chudobné dievčatko mezi boháčkami,
ako šutá ovca[67] mezi roháčkami.[68]
Tá koza rohatá priam tú šutú strčí,
tá dievka bohatá s chudobnou nedrží.
Žeň sa, šuhaj, žeň sa, keď ti ponúkajú,
veď tebe dievčatko s tisícma dávajú.
Moja mati nedá, lebo sama nemá,
[69]
Žeň sa, šuhaj, žeň sa, kde ti ponúkajú,
a kde ti s dievčatkom tisíce dávajú.
Tam si ty dostaneš statky a tisíce,
so mnou nedostaneš iba dobruo srdce.
Chudobné dievčatá duodatkov[70] nemáme,
ale na to mesto dobre robiť známe.
Nechcem ja, má milá, nechcem ja tisíce,
len ja chcem dostati tvoje dobruo srdce.
Čo to tie tisíce, to je len na krátce,
a táto tvoja cnosť trvá až na večnosť.
Čo to tie tisíce, tisíce sa minú,
Nechcela za mňa isť, že nemám nohavíc,
a ja som ju nevzau, že nemala hlavníc.
Nič to, diovča, nič to, všetko dobre bude,
hoci si chudobnuo, z teba žieňa bude.
Mal som frajerečku v oravskom vidieku,
statočných rodičov poctivú[71] panenku.
Písala mi ona na hárku papiera,
že si včilek našla iného frajera.
Rodičia, rodičia, čo ste za rodičia,
Pros, má milá, Boha, abys bola moja,
snáď dostaneš toho, čo si si žiadala.
Jak si ma nechala pre moju chudobu,
preto nebanujem, poručeno Bohu!
Frajerečka moja, jednej mysli buďme,
bárs sme sa nechali, len sa nezabuďme!
Keby sem vedela, že budeš moj,
dala bych ti nosiť ručníček svoj!
Ale ja dobre vím, že nebudeš,
darmo moj ručníček špiniť budeš.
Veru ty, duša má, mluvíš pravdu,
pre mojích rodičú tvoj nebudu.
Moji rodičové takoví sú,
Keď ťa nemožem vzáť za ženičku,
teda ťa včil prosím za družičku.
Zato ti, moj milý, nemóžem stáť,
nemohla by som ti vínek vázať.
Veneček zelený na hlavu dať,
nemohla bych sem sa na to dívať,
nemohla bych ani k sobášu jíť,
pre žalost velikú mosím umríť.
Ešte ťa, moj milý, jednúc prosím,
čo ja ve svém srdci skryté nosím,
abys pri mej smrti sám pri mne stál,
abys mé očenky zatlačil sám.
A mne, šuhaj, tvoja matka takto odkázala,
A ja som jej odkázala na takú otázku,
žeby si ťa priviazala doma na retiazku.
Mala by ja u vás byti nevďačnou nevestou,
radšej si ty takú vezmi, akú rodičia chcú.
Vezmi si ty len bohatú, a ja chudobného,
tak my oba zabudneme jeden na druhého.
Ach, Bože moj premilený, čo ste za rodiče!
Keď mi vziati zbraňujete to chudobné dívče.
Chudobnú mi zbraňujete, bohatá ma nechce,
pamatujte, rodičové, že vás Bóh potresce.
Vy ste sobe vyberali, čo sa vám páčilo,
a mne to vziať zbraňujete, čo by ma tešilo!
[72]
Vydám sa ja, vydám, na moj vieru rada,
veď je to pekná vec, keď je žena mladá.
Vydám sa ja, vydám, po otcovej vuoli,
ale mu neduojdu jeho štyri voly.
[73]
Štyr a dvadsať sukní mala
a predsa sa nevydala,
a ja nemám len tú jednu,
pýtajú ma až za Viedňu.
Až za Viedňu, až do Prahy,
tam kde býva ten muoj drahý.
[66] hoďas — hoci
[67] šutá ovca — ovca bez rohov
[68] roháčka — rohatá koza alebo ovca
[69] Ostatné tri dvojveršia prenesené z Dodatkov, NZ II, 384.
[70] duodatky — veno
[71] poctivá — panenská
[72] PS II, 93.
[73] PS II, 68.
[74] J. K. NZ I, 445: Pýtať na poctivú krásu. Chudobné poctivé (J. K. „statečný“) dievčatá u Slovákov, vydávajúce sa a nemajúce z čoho svadbu robiť, idú alebo radšej posielajú namiesto seba jednu alebo dve priateľské ženy po majetnejších domoch, prosiť o pomoc a dar nejaký: obyčajne sa im dáva obilie, plátno, peniaze atď. To sa nazýva pýtanie na poctivú krásu.
[75] kupka — vedierce
[76] prístupky: ísť na prístupky — oženiť sa do nevestinho domu