ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Široká cesta do Boka,
počkaj ma milá do roka!

Veru ťa počkám za štyri,
počím dorostem do míry.

Na horách, na dolách veliká inovať,
povedz mi, duša má, kde budeš zimovať?

Však je v tých Borovciach^[26] veliké dvorisko,
tam bude, duša má, moje zimovisko.^[27]

A ty, dievča, nevydaj sa,
ty si tenkuo, polámeš sa.

Ej, aby som ja na to dbala,
nikdy by sa nevydala.

Prečo si sa, milá, nevydala,
veď si ty frajerov dosť mávala?

Prečo si sa, milý, neoženiu,
veď si ty frajeruok dosť pošudiu?

Živý neviem, čo mám robiť,
či vandrovať, či sa ženiť?

Ženiť sa mi nedovolia,
vandrovati nuožky bolia.

Živá neviem, čo mám robiť,
či sa vydať, či stať slúžiť?^[28]
Vydať sa mi nedovolia
a do služby mi neradia.

Anička mladičká, poď ko mne slúžiť,
že nesmiem zďaleka za tebou túžiť.^[29]

Mladý pán, ja ver k vám nepuojdem slúžiti,
túžite za dievkou? Načim sa ženiti.

Jaj, mamičko, ožením sa.
Muoj synáčku, ošudíš sa!^[30]
Jaj, mamičko, neošudím,
pekne chodí, ja ju vidím.

Jaj, mamičko, ožením sa.
Muoj synáčku, ošudíš sa!
Jaj, mamičko, pekne chodí.
Synáčku, nerada robí.

Jaj, mamičko, ožením sa.
Muoj synáčku, ošudíš sa!
Jaj, mamičko, kantuš^[31] nosí.
Muoj synáčku, chleba prosí.

Jaj, mamičko, ožením sa.
Muoj synáčku, ošudíš sa!
Jaj, mamičko, bohatá je.
Muoj synáčku, hrbatá je.

Jaj, mamičko, ožením sa.
Muoj synáčku, ošudíš sa!
Jaj, mamičko, pekne šije.
Muoj synáčku, rada pije.

Žeň sa, braček, žeň sa, veru ti hu berú!
Keď berú, nech berú, veď moju nevezmú!

Žeň sa, braček, žeň sa, budem ti družičkou,
tebe bude dobre s tou tvojou ženičkou.

Tebe bude dobre, a mne bude beda,
keď ja prídem do vás, nedáte mi chleba.

Zavoláš na ženu: Poď sem, žena moja!
Skry ten chlieb so stola, ide sestra moja.

Tynom, tánom, na kopečku stála,
tynom, tánom, na mňa pozerala!
Tynom, tánom, nepozeraj na mňa,
tynom, tánom, nepuojdeš ty za mňa!

Tynom, tánom, prečo by ja nešla?
Tynom, tánom, však som ja nie pyšná.
Tynom, tánom, kráľovná je pyšná,
tynom, tánom, predsa za muž išla.

On ochorel včera večer, srdce bolo ranené,
od velkého milování na prostredok strelené.

Vinšoval bych, milá, sobe z tej nemoci povstati,
vedel bych ti verne slúžit do mé i do tvé smrti.

A ja bych si vinšovala s tebou v jednom hrobe spat,
v hrobe novom, malovanom: perinami vystlanom!

Červený kantár,^[35] sivý kuoň,
oženil by se, Bože muoj!

Ožeň se, bratu, vezmi dve,
kerá bude krajšia, dáš ju mne.

Bol by ja blázen dve brati,
a tebe krajšú dávati.

Ožeň se, šuhaj, vezmi mňa,
ja ti budem dobrá gazdiná.

Ty budeš sudy pobíjať,
a ja budem vínce popíjať.

Ktorá panna bledá,
tá sa vydať nemá,
ktorá je jak rúže,
tá sa vydať múže,
to je panna hodná.

Mládencovi čože?
Oženiť sa muože,
ale diovka nie tak,
musí doma čekať,
dokud dakto príde.

Hora, hora, hora bučina,
ej, čakajže ma, má milá!

Čakajže ma, čakaj, tri ruočky,
ej, kým ja budem pán dvorský.^[36]

Ja by teba, milý, čakala,
ej, bojsa^[37] by sa sklamala.

Toto je ten prsteň od mojho milého,
musím mu ho vrátiť, puojdem za iného.

Za iného puojdem, teba ľúbiť budem,
inému dám ruku, teba nezabudnem.

Či bys mi, má milá, to peklo žičila?
za iného bys šla, iného ľúbila?

Veru ti ja, milý, zo srdca to prajem,
lebo si mi nebol spravedlivý frajer.

Ja som ťa ľúbila, iných som lúčila,^[38]
bola by za teba život položila.

Nepozeraj na mňa, nepuojdeš ty za mňa,
pozeraj na toho, čo puojdeš za neho.

Ja bych som ťa, diovča, ja bych som ťa nevzal,
čo by mi tvoj otec šetok svoj statok dal.

A ja bych, šuhajko, za teba neišla,
čo by ma tvoja mať nahovárať prišla.

Pozri, milá, pozri na ten suchý topoľ,
keď sa ten rozvije, tedy ja budem tvoj.

Pozerala včera, pozerala i dnes:
Prenešťastný topoľ, kedy sa rozviješ!

Keby som vedela, že sa má rozviti,
išla by drahého oleja kúpiti.

Keby som vedela, v kterú hodinečku,
pomazala by som každú haluzečku.

Keby som vedela, v který mesiac a deň,
pomazala by som i celý jeho peň.

V šírom poli hruška stojí, odpoly je zelená,
pod ňou sedí moja milá všecka vyplakaná.

Čo tu stojíš, čo nariekaš, moja frajeruočka?
Vezmi ručník a utri si tvoje biele líčka.

Načo by ja utierala, ešte plakať budem!
To pre tvoje falešnosti že tvoja nebudem.

Ač nebudeš moja žena, budeš bračekova,
predsi budeš v mojom rode, frajeruočka moja!

Tečie voda, tečie voda, tečie mutná,
prečo si ty, moja milá, taká smutná?

Ako ja mám, ako ja mám veselá byť?
Strojí sa mi, strojí sa mi frajer ženiť.

Keď sa strojí, nech sa strojí, nech zdráv bude!
O rok, o dva, o rok, o tri obanuje.

O rok, o dva, o rok, o tri, o desiati;
predsa mňa on, predsa mňa on musí vziati.

Keď nie pannou, keď nie pannou, aspoň vdovou,
predsa budem, predsa budem jeho ženou.

Ani śe mi nezaličaj,
Boh mne cebe neobecal.^[42]
Bo śi britky, bo śi stary,
veźmi śi ty s druhej strany.

Prelec, ptačku, prelec pres toten kamenec,
povec tam milemu, že som dala veniec.

Prelec, ptačku, prelec, pres zelenu luku,
povec tam milemu, že som dala ruku.

Ja chcem iti za muž, dokiaľ me pytaju,
nech mi stare baby roky nečitaju.

Povice, povice^[45] tej mojej frajerce,
nechaj ona idze za koho sama chce.

Červená čapečka nad okem spuščena,
pros, dzevčatko, Boha, že bys bula moja.

Kedz moja nebudzeš, mne śe nedostaneš,
bez božskeho trestu, dzievče, neostaneš.

Za me milovane, za me verne śerce,
pamatuj, dzievčatko, že ce Pan Buh stresce.

Haničko, Haničko, jarna lastovičko!
Prebija mi śerdco tve rumene ličko.

Prebija, prebija, napoly zakervava,
už śe naša ľubosc lem tak rozterhava.

Teraz som tak zostal, že som ce nedostal,
jak rybka bez vody, kedz ju von vyhodzi.