ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Keby si ty, žena moja, chlapca mala,
držau by ti dojku,
kuchára, kuchárku,
i šafára i šafárku!

Sadla si pod borovičku,^[234]
plakala, že má Evičku,
prosila od Boha dažďa,
žeby jej narástla väčšia.

Jano, Jano, milý Jano
Donesú ti chlapca rano.
Keď donesú, budem mati,
vychová ho moja mati.

A keď puojdem dolinami,
vychovám ho malinami,
a keď puojdem šírym svetom,
vychovám ho bielym kvetom.

Oženiu som sa, ešte je rok nie,
žena mi zľahla, kňaza doma nie.
Žena mi je nevádzaná,^[235]
a posteľ je dolámaná,
už som zle!

Ej, ešte posteľ jako posteľ,
ale mi prišiou Nemec na kvartieľ,^[236]
chleba, seno, obrok pýta,
a mňa psota, bieda víta,
už som zle!

Bolas mi frajerka, teraz si mi kmotra,
darujže mi, daruj, na košieľku plátna!

Veru ti darujem, aj ti ju ušijem,
za frajerskú lásku pekne ti ďakujem.

Dajže, kmotre, dajže vína,
požehnal ti Pán Boh syna,

dajže ešte za žajdlovku,^[237]
požehná ti Pán Boh diovku.

Jaká som ja kmetica,^[238]
keď mi v ruce sklenica,
keď sa ja z nej napijem,
doma muža nabijem.

Jakže ja mám domov iti,
doma kážu vodu piti
a muoj kmotor víno dáva,
od toho ja budem zdravá.

Heja, Lele! Lele! srdco sa mi smeje!
Keď mám vo vrecúšku, napijem sa smele.

Moj milá kmotrička, moje zlatuo meno,
kde je tá sklenička, kde je to pálenuo?

Kdeže je to hriato na peci naliato,
na peci v sklenici, aj do pol rajnici?

Pálenko, pálenko, však ťa rada pijem,
keď sa ťa napijem, všade smele idem.

A keď sa to stane, že ho vypijeme,
máme smäd, pálenuo zasa zohrejeme.

Muži nás nevidia, lebo v poli robia,
lepšie je nám piti, ako im robiti.

Keď ja prídem z krstín domov,
nelajže mi do sto hromov!

Aniže mi zle nepovedz,
ani bridko na mne nehledz.

Bývalo mi, bývalo,
keď mi štestia slúžilo,
sedajícej v okne,
s mládenčekom pekne.

Sedala som, sedala,
už sem ho i dostala,
mé panenské jméno,
bolo vymazáno.

Jak té panny tancujú,
pekne jedna za druhú,
a ja, nebožátko,
kolíšem deťátko.

Kolíbaj ho, muoj milý,
však je synák spanilý!
„Kolíbaj si sama,
však si mu ty mama!“

Bola by ja blázen
kolíbati sama,
však si mu ty otec,
jako i ja mama.

Sloboda, poctivosť, to všade panuje,
ktorý ich šuhaj má, nech si ich šanuje.

Ja by si šanuvau, už je po nečase,
už moja sloboda v belčove^[241] mi plače.

Búvajže mi, búvaj, a sa nenadúvaj,
lepšie ti je spati, než sa nadúvati.

Hajajže mi, hajaj, puojdeme do hája,
naberieme kvieťa, obložíme dieťa.

Usniže mi, usni, aspoň jeden sníčok,
veru ti donesie matka medovníčok.

Spiže mi, spiže mi, matka ti je v zemi,
otec pod stenami s mladými vdovami.